Verejnoprávna televízia priniesla na naše obrazovky nový formát, divácku anketu Najväčší Slovák. Vysielala ju na Nový rok, moderátori Adela Vinczeová a Štefan Chrappa (Pišta Vandal) postupne zverejnili rebríček šesťdesiatich osobností v prvej stovke. Štyridsať zverejnila televízia už počas vianočných sviatkov. Všetky významné osobnosti vybrali diváci tak, že im poslali sms-ky a zo získaných hlasov televízia vytvorila poradie od 11. – 100., pričom o poradí prvých desiatich sa rozhoduje práve teraz.
Už počas Správ RTVS, v ktorých bola upútavka na slávnostný galavečer, hovoril generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník o tom, že celkom prišlo viac ako 24 tisíc sms hlasov. A podotkol, že anketa je úspešná, pretože v Británii poslalo svoj hlas 30 tisíc divákov.
Podobný scenár sa opakoval aj v úvode slávnostného galavečera, kedy moderátori opäť pripomenuli úspešnosť 24 tisícového hlasovania v porovnaní s 30 tisícmi hlasmi v Británii. Človek nadobudne pocit, že opak je pravdou. V tom čase som si ešte neuvedomovala dôsledok metodiky ankety, i keď sa dala predvídať. Postupne, ako moderátori večera odhaľovali, kto sa skrýva na jednotlivých pozíciách, som zisťovala (a možno nie iba ja), že ide o mix, priam galimatiáš osobností, ktoré akoby vyberal generátor náhodných osobností. Možno nechcene, ale presne tak to pôsobilo. Vedľa seba sa ocitli bizarné kombinácie osobností ako Andy Warhol a Vladimír Mečiar, Móric Beňovský a Marek Hamšík, Štefan Banič či Petra Vlhová. Mohla by som menovať ďalšie. Aj to je dôsledok metodiky, v ktorej rebríček zostavujú diváci poslanými sms-kami. Páčila sa mi poznámka Adely Vinczeovej počas večera, ktorá podotkla, že keby sa anketa vysielala pred desiatimi rokmi, mnohí by sa v rebríčku neobjavili.
Vox populi, vox Dei. Ľudia svojimi hlasmi vybrali stovku Najväčších Slovákov. A i keď všetci hovoria o úspešnosti ankety, je 24 tisíc hlasov naozaj úspech? Možno v porovnaní s Britániou áno. Ak si vezmeme, že zo všetkých Slovákov mohlo potenciálne posielať hlasy 2 500 000 divákov, zistíme, že tých, ktorí sa do ankety zapojili, je vlastne necelé jedno percento. Ako veľmi môžeme takto zostavený rebríček považovať za reprezentatívny? Na druhej strane, výborné je, že z celej možnej plejády osobností, si dosť výrazné množstvo ľudí spomenie na Jozefa Dekreta Matejovie, ktorý sa ocitne na 24. mieste. Alebo, že si až toľko ľudí spomenie na nitrianske knieža Pribinu, či Cyrila a Metoda, ktorí sú až v prvej desiatke! Darmo je, kŕmená neustále reláciou Aj múdry schybí, je umiestnenie niektorých ľudí v rebríčku síce príjemné, ale akosi neuveriteľné v tom, že sa tam ocitli práve vďaka poslaným hlasom.
Každá osobnosť mala vlastnú vizitku. Veľmi príjemne sa počúvala napríklad vizitka Janka Kráľa, kde dokonca herec Dano Heriban recitoval časť jeho veršov. A príjemné bolo počuť aj moderátora Štefana Chrappu, ktorý hovoril o osobnom stretnutí s Antonom Srholcom a jeho krásnej myšlienke o tom, že každý v nás má v sebe anjela, a našou povinnosťou je ho nájsť. Adela to výborne využila, keď vzápätí pripomenula, že to platí i na niektorých politikov, ktorí sa v ankete ocitli. Keď sme už pri politikoch. Logicky, vzbudili najviac pozornosti. A musím povedať, že veľmi ťažko sa počúvali „vsuvky“ v niektorých vizitkách. Napríklad pri Dzurindovej vláde Dušan Jamrich (herec predstavoval všetky osobnosti) podotkol, že sa vyznačovala mnohými kauzami, pri prezidentovi Andrejovi Kiskovi povedal, že po uplynutí jeho funkčného obdobia nastane čas bilancovania. Niektoré vizitky neboli vyvážené, obzvlášť to bolo viditeľné pri takých citlivých osobnostiach ako sú politici.
Ak sa vrátim k už spomínanej myšlienke Antona Srholca o anjelovi v každom z nás, to bol moment, kedy som si uvedomila, čo osobne očakávam nielen od osobností v rebríčku Najväčší Slovák, ale celej šou. Malo by to byť o výnimočnosti každej osobnosti, jednoznačnej odpovedi na otázku prečo sa niekto v rebríčku vôbec umiestnil, o ušľachtilosti celého projektu, ale aj o pozdvihnutí duše každého diváka. Najväčší Slovák, by možno mohol byť vzorom pre školy, akýsi „ťahák“, ktorý by hovoril o výnimočnosti nás, Slovákov. Aj z toho dôvodu som čakala, že sa tam objaví napríklad aj Majster Pavol z Levoče, Ladislav Mňačko a tiež niekto, kto reprezentuje rok 1989. Ale ako som písala Vox populi, vox Dei.
A možno jedna z posledných vecí. Veľmi ma mrzí aj to, že ani dva dni po vyhlásení výsledkov RTVS na svojom webe nemá oficiálne výsledky. Očakávala som možno aj samostatnú webovú stránku alebo aj podsekciu v rámci ich webu, kde by svietili mená a vizitky osobností z celého rebríčka. Žiaľ, všetci zostali iba štatistami slávnostného galavečera na chvíľu vytrhnutí z Wikipedie. Mrzí ma, že RTVS nemyslela na tých, ktorí nemohli byť v čase vysielania miest 60. – 100. pri televíznych obrazovkách a vlastne sa nedozvedeli ďalšie poradie. Áno, chýbalo mi, že počas večera moderátori nemali možnosť povedať: Ak si chcete pozrieť všetkých nominovaných, kliknite si tam a tam. O cirkuse okolo vyradenia Jozefa Tisa nehovoriac. Prečo televízia nebola konzistentná v názore a nechala ten cirkus ukončiť až operátorov? Paradoxne, to bol jeden z najlepšie vyvolaných záujmov u divákov, ale za akú cenu?
Napriek tomu všetkému si myslím, že anketa Najväčší Slovák, ktorú RTVS priniesla má význam. A mala ju priniesť práve verejnoprávna televízia. Všetkým, o mladej generácii nehovoriac, sa zíde vedieť niečo viac o našej histórii, významných osobnostiach. Neviem však, či pri takomto poňatí ankety, to nezostane iba pri jednorázovej televíznej ankete, ktorá síce urobila rozruch, ale v konečnom dôsledku zostane ako šou zabudnutá niekde v archíve.