Aj takto by mohol znieť nadpis blogpostu o primitívnom názve a claime sirupovej vody, či čo to je, keby sme prijali hru, že reklamná komunikácia vo verejnom priestore môže klesnúť až takto hlboko. Produkt Jeba do ruky, ktorá je podľa autorov "Určená na okamžité jebnutie" vyvolala vlnu búrlivých diskusií, ktoré si (predpokladám) v rámci psychohygieny budú jej zástancovia vysvetľovať ako úspech, ako splnenie cieľa - keď je to kontroverzné tak sa o tom bude písať alebo "aj zlá reklama je reklama".
Áno, píše a hovorí sa o tom ale v duchu, že čo sú to za jebovia čo sa pod toto podpíšu... Ale OK, stačilo vulgarizmov, aj keď ja osobne som fanúšikom autorov Najkratšieho slovníka slovenského jazyka, ktorí v úvode svojej vedeckej publikácie mapujúcej naše lokálne vulgarizmy vyjadrili názor, že je smiešny ten národ, ktorý sám pred sebou skrýva časť svojej slovnej zásoby. Súhlasím.
Ale dodávam, že nie len smiešne, ale aj hlúpo vyzerá ten, kto sa takto primitívne a na prvú snaží zaujať v komerčnej komunikácii. To fakt nič lepšie nedokázali vymyslieť? Smutné. V rámci krízového PR po vlne hejtu najmä od vlastných fanúšikov, by bolo fajn si aspoň priznať, že je to za čiarou. Veď uvidíme. Úplne rozumiem téze, "že sex/boh/deti a šteniatka predávajú najviac", avšak čo z toho je toto?
Ako by povedala naša kolegyňa glosujúca väčšinu našich nápadov slovami "to je blbosť” na ideu, ktorá je ešte horšia než vačšina blbostí: "to nie je blbosť, to je ko*otina.”
Róbert Slovák o sebe:
"Kokoz už je to 20 rokov, čo sa venujem kreativite. Som celkom úspešný reklamný tvorca a dosť neúspešný filmový producent. Ale snažím sa. Teším sa z prezidentovania v KRASe, porotcovania v reklamných súťažiach, tvorbe kampaní v našej agentúre Respect APP, z režírovania reklám, videoklipov, filmov a ták. Nechce sa mi už dávať si pozor na ústa, takže napíšem a poviem, čo si myslím normálne tak, ako to cítim. Vačšinou dosť vulgárne. Mrzí ma to (vlastne ani nie,). #pusu"