Čisto teoreticky a možno aj prakticky je možné, že takto o pol roka bude Európe predsedať predseda Fico a Amerike novozvolený prezident Trump. Funkčné obdobie čoby europredsedu z nášho Úradu vlády sa síce s funkčným obdobím teoretického prezidenta USA neprekryje, dnes si ale môžeme vo svetle nedávnych udalostí pripomenúť, čo majú obaja politici evidentne spoločné.
Pod pojmom udalosti myslím na ich mediálne výstupy. Farbu vlasov vynechajme, v minulom týždni sa obaja politici zaskveli útokmi na médiá. Ten náš prirovnal redaktora Markízy k záchodovému pavúkovi, ten ich zas jazykom zrozumiteľným americkej krčme označil médiá za vinníkov úpadku preferencií v súboji s Hillary.
Pritom obaja za svoju kariéru (jeden) a potenciálnu kariéru (druhý) vďačia málokomu viac. Bez novinárov, ochotných verklíkovať každú ich myšlienku, hocijako pofidérnu, by sa museli živiť skutočnou prácou. O tom, že ani Trump nemal počas kariéry práve zlatú ruku, svedčí fakt, že pod jeho vedením skrachovalo nejedno americké kasíno. A to už je čo povedať.
Lenže, ktorý politik vo vzťahu s médiami počas svojej politickej dráhy neotočil kabát, všakže? Jedine taký, ktorý bol celý život v opozícii a výhru vo voľbách nemal ani na dosah. Aj preto sú ich neutíchajúce a stupňujúce sa útoky na novinárov pomaly až opovhrnutiahodné. Najmä pre ľudí s pamäťou len o čosi dlhšou ako Dory vo filme Hľadá sa Nemo.
Obaja páni aktuálne zažívajú aj fluktuáciu v tíme mediálnych poradcov. Kým od Trumpa väčšinou odpadávajú, k nášmu premiérovi sa vracia Erik Tomáš. Stačilo niekoľko mesiacov v úlohe štátneho tajomníka ministerstva školstva a bývalý riaditeľ odboru komunikácie je späť na Úrade vlády. Či to bude dobré, alebo zlé pre vzťah ÚV s médiami, nevedno. Záleží od množstva facebookových videí a otázok zodpovedaných zástupcom verejnosti zastrešenými v mediálnych domoch.
Zaujal ma ešte jeden postreh, spísal ho v Amerike môj obľúbený autor detektívok, Harlan Coben. Podľa jeho názoru Donald Trump pri prejavoch na verejnosti nemá plán, len reaguje na nálady publika. Snaží sa ho rozohniť vetou zakaždým vyvolávajúcu väčší potlesk a zároveň zdesenie.
Trochu mi to pripomína politickú stratégiu na Slovensku. Aj u nás sa púšťajú testovacie balóniky, na ktoré reaguje priľahlé obecenstvo a idea sa potom rozpracúva ďalej. Napríklad do videí o záchodovom pavúkovi.
A potom, že svet nie je malý.
P. S.: Hejt na RTVS síce pokračuje krížom krážom, ja vidím pohár na polovicu plný. Všimli ste si ten dokonalý tajming počas dní, kedy Slovensko získavalo jednu medailu za druhou? No vlastne jednu medailu za prvou, ale aj tak.
Všetky semifinálové jazdy Slovákov sa odohrali v access-prime, finále potom tesne po skončení hlavnej spravodajskej relácie v hlavnom vysielacom čase. Tri večery tak nepomohli – aspoň dúfam – komerčným staniciam žiadne Slunce, sená ani iné kasové trháky, ktorými sa snažia vyrvať ovládače z rúk športovým fanúšikom.
Druhý týždeň Olympiády budú slovenské nádeje v hre od piatka do nedele, čo je z pohľadu komerčných televízií pre zmenu dobre. Aj tak sa stavím, že v Záhorskej aj na Kolibe poháňajú očami dátumovník každé ráno, aby už boli tie z ich pohľadu prekliate olympijské hry za nimi.