Rozdeľme to na dve časti. Vo svete politického marketingu, kde tvrdo platí, že účel svätí prostriedky, by malo byť volebné video Róberta Fica, kde vystupujú deti v rolách opozičných lídrov, ocenené ako presný zásah do čierneho. V občianskej spoločnosti, ktorá dnes začína žiť predvolebnou súťažou, môže byť to isté video označené za amatérsky paškvil, plagiát, neetickú manipuláciu, alebo rovno za svinstvo. Preto je dobré, pozrieť sa na „Ficove deti“ cez hodnotenie a porovnanie s inými predvolebnými videami, ktoré aktuálne produkuje Súmračná & Co.
Z ponuky vyberáme tri zaujímavé videá:
1. Slovensko potrebuje zodpovednú zmenu - Peter Pellegrini
2: Ficove deti - Robert Fico
3. Bežný pracovný deň slovenskej opozície - animované video bez hlavného hrdinu:
A hneď prvé prekvapenie, ku ktorému sa ešte vrátime. Zjavne najlacnejšie a podľa dostupných informácií aj najmenej finančne zasponzorované video „Bežný pracovný deň opozície“ je v tejto trojke najúspešnejšie. Neťahá ho ani volebný líder, ani sám šéf a predsa žne úspech.
Ďalej je to už bez prekvapení. Všetky tri videá sú plne v súlade so základným claimom kampane SMER-u: Zodpovednou zmenou. Ten je, zdá sa, zadefinovaný na dvoch pilieroch:
1. Ľudia zjavne zmenu chcú, tak prečo im ju neponúkať.
2. Zodpovedná zmena je opozitum voči „nezodpovednej“ a dokonca až „nebezpečnej“ zmene, ktorú predstavuje hrozba víťazstva opozície.
Videá sa líšia iba dôraznom na body 1 a 2, tonalitou a spracovaním. Tri, na prvý pohľad úplne odlišné videá, tak hovoria jedno a to isté. V skratke.
- Pellegirniho úloha je zjavne širšia. Odráža sa od pilieru číslo 1, ale vhodne a citlivo pracuje aj s pilierom číslo 2. Inak povedané, vynára sa z tieňa ako nová, moderná a sympatická tvár SMER-u, ale povie nám to isté, čo najtvrdšie jadro strany. Povie všetko, ale povie to inak a inak pri tom vyzerá. Je hovoriacim dôkazom, že to, ako rozprávame, ako sa pri tom tvárime a celkovo vypadáme, má obrovský dosah na vnímanie obsahu, ktorý sa vecne ani nemusí meniť. Je sebavedomý a cítiť z neho pokoj. Vyjadrí aj istú obavu z budúcnosti, ale okamžite pridá aj jasný tón odhodlania pobiť sa za naše šťastie. Ak by niekto obavy aj mal, premiér nám hovorí, že on sa nepoddá. Produkcia je zjavne profesionálna, drahá a časovo náročná. Znesie porovnanie s TOP kúskami z dielne PS-SPOLU, Tím Vallo, Václav Mika, alebo Andrej Kiska.
- Fico má inú úlohu. Pilier číslo 1 takmer ignoruje – zmenou je snáď len zvolený formát satiry a strojený úsmev, pričom ale treba dodať, že expremiér má s úsmevom chronický problém. Drží sa takmer výlučne pilieru číslo 2. Jeho úloha je „rozbiť“ image opozície na kúsky a vysmiať sa im. Tu si treba uvedomiť, že sklony expremiéra poučovať opozíciu o jej vlastnej neschopnosti a nespratnosti sú známe a tvoria podstatnú časť jeho politického bytia už dlhé roky. V tomto zmysle je formát „vychovávateľa“ v materskej škôlke naozaj vhodne zvolený. Je veľmi pravdepodobné, že keď Ficovi ukázali pôvodný izraelský originál, skrátka nevedel odolať. Nakoniec on sa tým verejne ani netají a priznáva, že nápad nie je pôvodný. Otázka „detského motívu“ v akomkoľvek politickom videu je vždy otázkou etiky. Autori pôvodného originálu s ňou ale sotva kedy mali problém a „náš“ slovenský derivát si budú musieť obhájiť na Súmračnej. Produkcia nie je vôbec zlá, strih aj dynamika videa sú úplne postačujúce. Zvuk tiež. Mohlo by to určite byť aj lepšie, ale tento kúsok nemá ambície vyhrať súťaž krásy.
- Video „Bežný pracovný deň slovenskej opozície“ možno ani žiadnu špeciálnu úlohu nemalo. Obsahovo je absolútne v súlade so všetkým, čo SMER dlhodobo komunikuje. Zmena ho veľmi nezaujíma – celé je postavené na karikovaní opozície. ALE! Má to, čo nemá ani Pellegriniho, a dokonca ani Ficovo video. Má prirodzený vtip, zjavne pôvodný „slovenský“ námet v podobe známeho ľudového hitu, na nič sa nehrá. Je tvrdé, ale nie surové, pretože je vtipné. Naozaj uraziť by mohlo iba totálneho egocentrika. Nemá ani „etickú slabinu“ v deťoch. Pokojne by sa uživilo v satirickom TV programe. A prináša nám jednu správu. V osobe Ľuboša Blahu má SMER dnes zjavne hodnotný „online asset“. Video „Bežný pracovný deň slovenskej opozície“ vystrelilo do miliónových čísiel práve po tom, ako ho „zazdieľal“ na svojom FB profile tento kontroverzný „bijec“ kapitalizmu. V kategórii produkcie niet čo hodnotiť. Je to jednoduchý, lacný a zrejme aj rýchlo vyrobený formát. Skrátka má výborný ukazovateľ v kategórii Hodnota za peniaze.
Nový SMER v novej komunikácii
Pripustením faktu, že súčasný SMER sa naozaj v niečom mení, vzniká, minimálne v niektorých spoločenských kruhoch, reálne riziko spoločenskej samovraždy. Tu sme ale na odbornej pôde reklamy, komunikácie, marketingu a PR, a preto by sme sa nemali zdráhať priznať jeden zjavný fakt – Súmračná & Co sa po dlhých rokoch zjavne naučila používať online. Už sa ho nebojí a neuteká pred ním do tradičných preplnených kulturákov, kde sa tak ľahko dobíjajú baterky, ktoré sa vybili neschopnosťou zaujať aj iné, ako pozvážané a najmä presvedčené publikum. A už sa asi nebojí ani surovosti a nekontrolovateľnosti online diskusií.
Skrátka – SMER sa učí. Keď to porovnáte so sesterskou českou ČSSD, ktorá pred online kanonádou Andreja Babiša utiekla do Lidového domu (a tak aj dopadla), náš SMER sa od Babiša skôr učí. A zjavne nielen od neho. Fakt, že SMER sa učí (mení) online komunikácii, sa ale, samozrejme, dá pravdivo vypozorovať iba za predpokladu, že dokážeme vypnúť „politický senzor“. Vtedy sa dá celkom jasne a bez emócií zistiť, že táto ešte donedávna extrémne online nešikovná a ťažkopádna strana už takou prestáva byť.
Prečo politici točia volebné videá určené na online?
Banálna otázka s rovnako banálnou odpoveďou. Pretože chcú zaujať svoju cieľovú skupinu a odovzdať verejnosti svoje politické posolstvo. A v ideálnom prípade popri tom aj naštvať, znervózniť, alebo inak poškodiť konkurenciu. A v úplne najideálnejšom prípade získať ako bonus čo najväčšiu „free“ viralitu v nádeji, že posolstvo tak, alebo onak zasiahne aj tých, ktorí nie sú primárnym cieľom.
Všetky tieto tri „potreby“ dnes online komunikácia v produkcii Súmračná & Co napĺňa. Video Ficove deti, ktoré vytáča, a zároveň fascinuje, kritikov a oponentov je pritom iba jednou – aj keď dôležitou – súčasťou celého tohto procesu „zmeny“.