Podľa prieskumu, ktorý zrealizovala personálna agentúra Grafton, je aspoň čiastočný home office lákadlom pre 44 percent kandidátov. Vzorku tvorilo 875 respondentov naprieč 16 sektormi pracovného trhu a všetkými ôsmimi krajmi Slovenska.
„Dobrou správou pre záujemcov o prácu z domu je, že nachádzajú značný prienik s ochotou zamestnávateľov: home office totiž minimálne v určitej miere ponúka 42 percent z nich. Pochopiteľne, celkové čísla výrazne redukujú manuálne pozície, kde je takýto typ činnosti takmer bez výnimky nemysliteľný,“ vysvetľuje Jitka Součková, marketingová manažérka Grafton CZ & SK.
Home office ja najrozšírenejší v Holandsku a najzriedkavejší v Bulharsku
Podľa Eurostatu pracuje zvyčajne z domu 3,6 percent Slovákov a aspoň niekedy 5,4 percent, zatiaľ čo zostávajúcich takmer 91 percent zamestnaných vôbec nemá takúto možnosť. Pri prvom ukazovateli to znamená 19. priečku v Európskej únii (EÚ) medzi 27 krajinami už bez zahrnutia Veľkej Británie. Zvyšok V4 vykazuje hodnoty 4,6 percent (Poľsko), 4,0 percent (Česko) a 2,3 percent (Maďarsko).
V EÚ v priemere pracuje zvyčajne z domu 5,2 percent zamestnancov vo veku od 15 do 64 rokov a aspoň v sporadickej forme má home office 8,3 percent. Najväčší podiel práce najmä z domu je v Holandsku (rovných 14 percent ), najmenší v Bulharsku (0,3 percenta ).
Alternatívne riešenie namiesto skrátených úväzkov
„Na pracovnom trhu je veľa ľudí, ktorí z objektívnych dôvodov nemôžu pôsobiť priamo v mieste výkonu práce – napríklad rodičia starajúci sa o malé deti. Štátne materské škôlky obvykle končia najneskôr o 17.00 h, v regiónoch dokonca už o 16.00 h. Pri 8-hodinovom pracovnom úväzku a potrebe dochádzať do zamestnania je nereálne stíhať takto časovo ohraničené vyzdvihovanie detí,“ konkretizuje Součková.
Obojstranne priechodným a prospešným riešením v načrtnutých prípadoch je, že firmy nemusia nevyhnutne ponúkať kandidátom skrátené úväzky, ale práve home office, ktorý môže byť cestou, ako túto cieľovú skupinu zamestnať pri hľadaní stále nových zdrojov pracovníkov v období rekordne nízkej nezamestnanosti.
Spomedzi samostatne zárobkovo činných osôb pracuje obyčajne zo súkromia 18,5 percent, pri úväzkároch sú to len 3 percentá. Vo Fínsku až 46,4 percent SZČO funguje predovšetkým z domu. Nasledujú Holandsko (44,5 percent) a Rakúsko (43,6 percent, v SR je to 11,2 percent).
Bežná prax pri IT vývojároch, talent sourceroch či PPC špecialistoch
V súčasnosti je už všeobecne známe slovné spojenie digitálny nomád. Označuje ľudí, ktorí pracujú tzv. na voľnej nohe alebo majú trvalé zamestnanie, ale nie v krajine, v ktorej sú fyzicky prítomní. Existujú profesie, v ktorých sa to dnes už bežne praktikuje: napríklad IT vývojári a programátori (vďaka rozšíreným možnostiam „stretávať sa“ s tímom na diaľku nie je problémom práca odkiaľkoľvek), talent sourceri (vyhľadávanie kandidátov prostredníctvom sociálnych sietí) či PPC špecialisti (spravovanie digitálnych kampaní).
Z domu celkovo robí viac žien, ale pre SR to tesne neplatí
V SR je takmer identické zastúpenie mužov a žien fungujúcich prevažne v režime home office – 3,7 percent, respektíve 3,6 percent. Celkovo je v rámci EÚ výsledok 5,0 percent (muži) a 5,5 percent (ženy). Najvypuklejší rozdiel v prospech zastúpenia žien je vo Francúzku (8,1 percent oproti 5,2 percent), naopak sa to týka najmä Holandska (12,3 percent žien, 15,5 percent mužov).
Eurostat ďalej referuje, že podiel osôb pracujúcich pravidelne z domu stúpa s ich pribúdajúcim vekom. V EÚ je to 1,8 percent ľudí zo skupiny 15-24 rokov, 5 percent z kategórie 25-49 rokov a 6,4 percent pri populácii od 50 rokov nahor. Na Slovensku sú hodnoty 1,9 percent (mladí), 3,8 percent (stredná generácia) a 3,6 percent (najstaršia garnitúra).