V piatkovej rubrike talentov dnes odpovedá Roman Lončík z agentúry M KREO.
Roman Lončík po škole pracoval v novinách, v malej reklamnej agentúre a neskôr ako sám hovorí, neodolal možnosti pracovať v komunikačnej agentúre M KREO, kde sa postupne prepracoval z pozície kreatívneho grafika na pozíciu art directora. V agentúre je už 10 rokov a za ten čas stál za kreatívou väčšiny kampaní agentúry M KREO.
S: Ako sa máte? Čo momentálne prežívate?
Skauting a cestovanie po firmách, kedy sme precestovali Slovensko od západu po východ. Momentálne prechádzame množstvo nakrútených záberov, striháme a finišujeme video prezentácie a televízne spoty slovenských firiem pre Ministerstvo hospodárstva.
S: Zaujímavá skúsenosť, ktorú ste zažili v prvej polovici roka?
Myslím, že asi rovnaká ako u ostatných ľudí – takúto situáciu spojenú s pandémiou nezažije každá generácia. Zrušené, popresúvané a naopak urgentne vytvorené projekty bola studená sprcha asi pre všetky agentúry v brandži.
Po prvýkrát sme si v agentúre všetci nedobrovoľne vyskúšali home office. Ja by som doma bez svojho vybavenia dlhodobo pracovať nemohol, takže väčšinou som si užíval nečakaný „pokoj“ v kancelárii, kde je inak vždy ako v úli.
S: Zmenila vám pandémia dôležitý plán, alebo krok v živote, na ktorý ste sa chystali?
Pracovne ani nie, adaptovali sme sa. Investovali sme do techniky, získali nové skúsenosti v streamovaní a rozbehli projekt pre vydavateľstvo Petit Press.
S: Čo najdôležitejšie si plánujete v druhej polovici 2020?
Teším sa na nový rozpracovaný projekt pre veľkého klienta zo Žiliny, doslova sa neviem dočkať prvej klapky.
S: Ako rád trávite čas, keď nepracujete?
V práci bývam dlhšie akoby si manželka Radka priala, no snažím sa udržiavať kontakty s rodinou a priateľmi, hoci len posedeniami pri grile na terase. Nenechám si ujsť aj s kamošmi dobrý film v kine, nasledovaný vášnivou debatou o ňom. A občas si ukradnem čas len pre seba, pre dobrú hru alebo seriál.
S: Čokoľvek, čo rád sledujete alebo vás inšpiruje?
Mal som šťastie na ľudí, s ktorými pracujem, a práve oni sú mojou najväčšou inšpiráciou. Kolegovia sú pre mňa viac ako len spolupracovníci, beriem ich ako učiteľov, partnerov, kritikov – a priateľov.
A je úžasné sledovať ľudí okolo seba, ako prvotnú neopracovanú myšlienku pomáhajú pretaviť v niečo zmysluplné a funkčné – a byť toho súčasťou.
S: Cestovateľské okienko (čokoľvek spojené s vašimi cestovateľskými zážitkami).
Cestujem predovšetkým pracovne, aj to je jedna z vecí, ktorú mám na svojej práci rád. Zavedie ma na miesta, či už na Slovensku alebo v zahraničí, ktoré by som bežne nemal možnosť navštíviť. Ešte lepšie, spoznať ľudí a ich príbehy, zažiť okamihy, ktoré bežný turista nemá možnosť vidieť. A neskôr za monitorom, v postprodukcii, si tieto momenty opäť pripomenúť.
S: Ktorá zahraničná a slovenská práca vás v poslednom čase oslovila a prečo?
Zo sveta určite kampaň You Can't Stop Us spoločnosti Nike, dokazujúca, že veľké značky môžu byť v dnešnom svete angažované v dôležitých témach. To napájanie dvoch obdobných záberov, tak aby rozprávali a spájali príbehy, bolo priam ako z iného sveta.
Z našich končín musím spomenúť aktuálnu kampaň Eins-zwei pre značku Klarstein, veľmi chválim produkciu.
S: S akou postavou z filmu alebo seriálu sa najviac stotožňujete?
Sú dni, kedy si pripadám ako tancujúci Star-Lord zo začiatku Strážcov Galaxie, inokedy zas ako kapitán Miller zo Zachráňte vojaka Ryana, otrasený, sediaci na moste a strieľajúci pištoľou na blížiaci sa nemecký tank.
S: Ktorá kritika vás v živote výrazne posunula vpred?
Zdanlivo nevinná otázka z dávnych čias od kolegu, ktorá mi nedala spávať: „Si s tým spokojný?“ Odvtedy ju v prípade potreby používam aj ja ak mám pocit, že má niekto z kolegov naviac. Je to stresujúce, ale prinúti vás to pozrieť sa na projekt, alebo riešenie akéhokoľvek problému z iného uhla.
S: Keby ste nemuseli spať, ako by ste trávili tento čas?
Myšlienkami na spánok.
S: Keby ste mohli dostať zaručene pravdivú odpoveď na jednu otázku, čo by ste sa opýtali?
Vyhráme najbližší tender?
S: Aká je vaša obľúbená spomienka spojená so zamestnaním?
Na všetky tie skvelé zdieľané okamihy s kolegami, kedy všetky časti projektu „zacvakli“ do seba a naozaj začali fungovať. A potom všetky tie priam epické kancelárske turnaje v kalčete, kedy sa aj pokojné povahy zmenili na dravcov a nikto nikomu nič nedaroval.
