Tento rok som sa Klinca zúčastnil v pozícii porotcu mutlichannel poroty. Teda tej, ktorá hodnotila digitál, kampane, médiá, kreativitu v PR a ďalšie kategórie.
Silou každej poroty, alebo jej slabinou, je schopnosť diskutovať a hľadať to najlepšie. Ak tam príde sedem ľudí, ktorí si nič nemyslia, alebo naopak, si myslia svoje a nepohnú sa ani o centimeter, tak je tá porota nanič.
V predošlých a aj tejto porote som mal to šťastie, že sme sa vedeli navzájom inšpirovať, ponúknuť pohľady, debatovať. To je to, čo sa mi páčilo.
Prvý deň porotcovania bol najmä o tom, čo je dosť dobré na shortlist. Veľké debaty sme mali o veľkých kampaniach, to už tak býva.
Druhá Bejby Blue a prvá kampaň o budúcnosti Slovenska boli mohutné, košaté, s peknou exekúciou. Zároveň sme tam však nevedeli nájsť to unikátne, originálne a inšpiratívne, čo by ich vystreľovalo úplne hore. Na shorltist to nakoniec dotiahli, ale ďalej nie. A príde mi to tak správne.
Kým prvý deň bol často o tom, čo nie je dosť dobré, druhý deň porotcovania už bol o tom, čo je dobré a čo lepšie. Išlo predsa o kovy.
Bavila nás kampaň Telekomu, pestrý mix nápadov v médiach a po tento rok aj naozaj slušné práce v PR. Veľa sme sa rozprávali o digitálnom CTL z ktorého odchádzajú zamestnanci Lidla.
Toto bola jedna z vecí, ktoré mňa osobne mimoriadne bavili a veľmi rád by som ju videl vo väčšom merítku a ešte viac dotiahnutú vo fáza po odchode zamestnanca z reklamnej plochy.
Porotcovanie je fuška. Tentokrát bola ešte väčšia, lebo nás čas tlačil naozaj nadmieru. Ak mi niečo chýbalo, tak to bolo trochu viac kvality v digitále a v kampani a pár hodín navyše na debaty s porotcami. Už teraz sa teším na budúci rok.