Vo Vivat Slovakia, akčnej adventúre z deväťdesiatkového Slovenska, nejde len o príbehy a misie. Tvorcovia dokázali do herného sveta zapojiť reálne značky – od cheat kódov cez in-game predmety až po bilbordy na uliciach digitálnej Bratislavy. O tom, ako funguje product placement vo videohrách a prečo sa doň púšťajú aj veľké firmy, sme sa rozprávali s jedným z tvorcov herného projektu Romanom Lipkom.
Prvú slovenskú GTA hru ste pripravovali niekoľko rokov. Ako si spomínate na toto obdobie?
Keď sa na to obdobie pozriem spätne, je mi jasné, že sa nám podarilo Vivat Slovakiu vydať hlavne vďaka našej naivite. Ani zďaleka si nikto z nás na začiatku nevedel predstaviť, čo všetko znamená vytvoriť videohru a už vôbec nie takéhoto rozsahu. Majorita z nás pochádzala z moderskej komunity.
Na základnej škole sme si upravovali staré GTA-čka, aby nám tam jazdili Škody Octavie, obchody mali logo Lidl a podobné, pre nás známe značky. Vytvorili sme napríklad mod slovenských korún, ktorý nahradil americké doláre. Pamätám si, ako mal mod slovenských korún prietrž stiahnutí, až sme boli v šoku. Keďže modovanie hier je len taká voľnočasová zábavka, spočiatku sme tak vnímali aj Vivat Slovakiu – skúšali sme, čo všetko sa dá a ako sa to vlastne robí.
Ako ste ju financovali? Viete prezradiť, aké formy financií ste na tvorbu hry dokázali získať?
Mali sme normálne práce a brigády. Na prvý platený asset sme sa skladali traja po 50 eurách. Základ bolo zabezpečiť aspoň pár stoviek eur mesačne pre programátorov, aby nemuseli robiť iné zákazky. Napríklad Wolt na bicykli. Ostatné pozície (modeléri, animátori, zvukári, produkcia...) mohli ísť pomalšie, aj popri normálnych robotách.
Zostáva vám 88% na dočítanie.

