Slovenské firmy čelia v roku 2025 bezprecedentnej vlne nových požiadaviek v oblasti ESG. A to aj napriek nedávnej Omnibus reforme, ktorá odložila povinný ESG reporting pre časť firiem. Nejde pritom len o európske regulácie, nakoľko tlak prichádza aj priamo z trhu. Mnohé veľké korporácie už majú za sebou svoje prvé Správy o udržateľnosti a pravidelne vyžadujú ESG údaje od celého svojho dodávateľského reťazca. Banky pri poskytovaní úverov požadujú výpočty CO2 stopy. A slovenský zákon o verejnom obstarávaní už oficiálne obsahuje aj ESG kritériá, pričom Úrad pre verejné obstarávanie v tejto téme aktívne vzdeláva firmy aj úrady.
„Realita je jasná a ESG prestalo byť len témou nadnárodných korporácií. Dnes sa dotýka malých a stredných firiem cez ich každodenné obchodné vzťahy,“ vysvetľuje Daniel Rabina, spoluzakladateľ ESG KLUBU, biznisovej platformy, ktorá dnes spája 130 členských firiem zameraných na udržateľné podnikanie s kumulovaným obratom okolo 10 miliárd eur. „Otázka už nie je, či sa týmito témami zaoberať, ale ako na to efektívne.“
Greenwashing, CO2 účtovníctvo, ekodizajn: tri hlavné výzvy, ktoré sa dotýkajú celej ekonomiky v EÚ
Európska legislatíva tento rok prináša hneď niekoľko zásadných zmien, ktoré ovplyvnia každodenné fungovanie firiem:
1. Smernica proti greenwashingu (2024/825)
Od marca 2025 platí nová európska smernica zameraná na ochranu spotrebiteľov pred klamlivými "zelenými" tvrdeniami. Zavádza právnu definíciu rôznych druhov zelených tvrdení s možnosťou udeľovať peňažné aj nepeňažné sankcie v dotknutom členskom štáte EÚ, kde sa firma dopustila greenwashingu. Pokuty už dnes padajú pravidelne naprieč celou Európskou úniou. Smernica 2024/825 je prenesená aj do slovenského zákona o ochrane spotrebiteľa.
„Greenwashing prestáva byť rizikom len reputačným, ale je to dnes aj hmatateľné finančné a právne riziko,“ upozorňuje Daniel Rabina a dopĺňa: „Firmy by mali svoje zelené tvrdenia precízne podložiť dátami a transparentne komunikovať, aké aktivity, v akom rozsahu a čase reálne robia pre udržateľnosť.“
2. Emisné účtovníctvo – vzniká nový štandard pre všetky firmy
Čoraz viac sa skloňuje aj pojem “uhlíkové účtovníctvo” (angl. carbon accounting), ktoré podľa mnohých expertov bude časom individualizované podobne ako bežné účtovníctvo. Uhlíková stopa bude napríklad onedlho súčasťou takzvaných digitálnych pasov mnohých produktov. Máme tu tiež nariadenie CBAM, ktoré zavádza takzvané uhlíkové clo na vybrané produkty dovážané do EÚ z tretích štátov. Firmy si už dnes podľa uhlíkovej stopy vyberajú obchodných partnerov vo svojom dodávateľskom reťazci. Ako sa majú tomuto trendu prispôsobiť podnikatelia? „Tieto požiadavky nemožno splniť inak, než zavedením emisného účtovníctva, ktoré sa bude každoročne aktualizovať a bude previazané s finančným účtovníctvom,” vysvetľuje Lenka Mynářová, expertka na cirkulárnu ekonomiku a dekarbonizáciu, ktorá pôsobí aj v európskej agentúre EFRAG pre štandardy udržateľnosti v EÚ.
Dôležité je, že táto požiadavka sa netýka len veľkých korporácií: „Áno, týka sa to aj malých a stredných firiem, pretože aj tie sú súčasťou dodávateľských reťazcov,” dodáva Mynářová.
3. Ekodizajn a produktové pasy (ESPR)
V júli 2024 vstúpila do platnosti nová európska regulácia ESPR, ktorá vytvára rámec pre ekodizajn produktov. Hoci samotná regulácia už platí, konkrétne požiadavky pre jednotlivé produktové skupiny sa budú prijímať postupne, pričom prvé z nich prídu v rokoch 2026 – 2027 a fi rmy budú mať potom prechodné obdobie na prípravu.
Táto regulácia zásadne mení pravidlá v počiatočnej fáze vývoja produktov v EÚ. Už pri dizajne výrobku budú musieť firmy myslieť na jeho opravu, recykláciu a celý životný cyklus. V apríli 2025 Európska komisia prijala prvý pracovný plán na roky 2025 – 2030, ktorý určuje priority: prvé na rade sú železo, oceľ, hliník, textil, nábytok a pneumatiky.
Súčasťou regulácie je povinnosť vytvárať digitálne produktové pasy (DPP) – digitálne identity produktov obsahujúce informácie o ich ekologickej stope a udržateľnosti, ktoré budú dostupné spotrebiteľom aj kontrolným orgánom.
Ako na ESG vo firme? Stratégia namiesto chaosu
Mnohé firmy dnes reagujú na ESG požiadavky chaoticky a riešia regulácie ad hoc, bez prepojenia na biznis stratégiu. Pritom existuje efektívnejší prístup.
Denis Bede, ESG generalista v Alto Real Estate, má skúsenosti s komplexnou implementáciou udržateľnosti v real estate sektore: „Udržateľnosť je tímový šport, kde ak chcete vyhrať, musíte zapojiť každého. Od vedenia cez projektový manažment až po komunikačné oddelenie.“
Kľúčom je vytvoriť ESG stratégiu, ktorá:
- definuje jasné roly a zodpovednosti v tíme,
- prepája udržateľnosť s firemnou identitou a biznis modelom,
- pripravuje firmu nielen na aktuálne, ale aj budúce regulačné požiadavky,
- zahŕňa systematické vzdelávanie zamestnancov.
„V ESG nenájdete odborníka na všetko, ale je to multidisciplinárna oblasť, kde potrebujete okolo seba celý ekosystém firiem, expertov a partnerov,“ dodáva Daniel Rabina. „Práve preto sme založili ESG KLUB, aby firmy mali kde zdieľať skúsenosti, inšpirovať sa a spoločne hľadať riešenia. Naše podujatia navštívili už stovky profesionálov zo všetkých sektorov ekonomiky, čo svedčí o veľkom dopyte po vzdelávaní v tejto oblasti.“
ESG KLUB spája firmy naprieč odvetviami
ESG KLUB dnes združuje 130 členských spoločností z rôznych odvetví – od energetiky, práva a fi nancií cez IT až po výrobu a logistiku. Platforma poskytuje fi rmám vzdelávanie, networking a prístup k aktuálnym informáciám o legislatívnych zmenách.
„Vidíme, že firmy, ktoré majú premyslenú ESG stratégiu, zvládajú regulačné zmeny omnoho pokojnejšie. Nemusia v panike reagovať na každú novú požiadavku, pretože už majú postavené základy,“ konštatuje Rabina.
Alto Real Estate, ktoré je jedným z členov ESG KLUBU, tento prístup potvrdzuje: „Pre nás je členstvo v ESG KLUBE prirodzenou súčasťou stratégie. Prepájame sa s firmami, ktoré riešia podobné výzvy, zdieľame know-how a spoločne posúvame celý trh vpred,“ hovorí Denis Bede.