Akú úroveň malo slovenské kolo Young Lions 2026 v porovnaní s uplynulými ročníkmi? Vidíte posun v kvalite prihlásených prác?
Priznám sa, nemám detailný prehľad o všetkých prácach z minulosti, ale minimálne víťazov jednotlivých kategórií som vnímal. A musím povedať, že z tých tohtoročných mám vo väčšine prípadov veľmi dobrý pocit.
Dostali ste práce s výnimočným nápadom, ktorý vás hneď zdvihol zo stoličky?
Dostali a čo je skvelé, nejednu. V niektorých kategóriách tak na strieborných priečkach skončili nápady, ktoré by po minulé roky súťaž bez problémov ovládli. A to je skvelé, iba tak sa ako brandža budeme posúvať.
Porotcovia ale aj seniornejší kreatívci pravidelne radia súťažiacim: nechoďte na istotu, radšej prineste niečo drzé, uletené. Stalo sa to?
Stalo sa to v kategórii Print. Víťazná práca mojich kolegýň z MUW Saatchi & Saatchi, Janky Harakaľovej a Mony Rybárovej, je tak trochu zdvihnutým prostredníkom starým reklamným harcovníkom. Tá drzosť a pravda, ktorú v sebe ich nápad má, je fantastická.
Do akej miery podľa vás mladí kreatívci dnes rozumejú zadaniam z pohľadu klienta a efektu kampane? Dokážu čítať brief s potrebným porozumením?
Práve toto odlišuje víťazov od porazených – schopnosť vytiahnuť z briefu to podstatné, definovať hlavný komunikačný problém a pretaviť ho do priamočiareho posolstva. Pár najlepších to dokáže, zvyšok sa často zamotá už v definícii problému, čo následne pochová aj samotný kreatívny výstup.
Aké hlavné znaky mali práce, ktoré ste sa rozhodli oceniť kovom?
Práce, ktoré uspeli, vytŕčali, prekvapovali a mali v sebe už spomínanú drzosť. Toto je recept na úspech, nielen v Young Lions.
Čo potrebovala mať v sebe práca, ktorá znamenala lístok na medzinárodné kolo? Čo ste si všímali, sledovali, chceli oceniť?
Výborný a vysedený insight, dobrý naming, ideu, ktorú sa dá popísať jednou vetou, a v neposlednom rade kvalitne spracovaný prezentačný board.
Videli ste pri hodnotení časté chyby, nedostatky, ktoré sa opakovali? Čomu by sa mohli súťažiacich v budúcich ročníkoch vyhnúť?
V kategórii Print sa opakoval jeden neduh – mnohé tímy namiesto jedného silného vizuálu prihlasovali celé série. Málokedy sa im však podarilo udržať všetky tri printy na rovnakej úrovni. Veľakrát sme videli, že sa tímy zamilovali do zbytočnej slovnej hračky a svoju prácu zle či nejednoznačne nazvali. A niektorým dvojičkám ublížilo, že sa do svojho nápadu snažili prepašovať druhú ideu, čím sa riešenie zbytočne skomplikovalo.
Ako by ste zhodnotili súťaž z pohľadu kategórií? Boli medzi kvalitou prác v jednotlivých kategóriách markantné rozdiely?
Už tradične je Print tou najsilnejšou kategóriou, lebo ho mladí kreatívci vnímajú, paradoxne, ako najjednoduchší na exekúciu. Veľmi milo ma prekvapilo PR, ktoré bolo tento rok naozaj silné. A toto je už taký môj evergreen: najviac ma sklamala kategória Film.
Prečo práve Film?
Film je kategóriou, ktorá - pre mňa z neznámych príčin - vyvoláva v súťažiacich najväčší strach. Pritom každý z nás má vo vrecku telefón, s ktorým vieme natočiť čokoľvek v 4K kvalite. Nie je to o veľkej produkcii či castingu, ale o prekvapivom nápade. Dobrý film môže byť jednozáberovka, nemusia v ňom hrať ani živí herci, dokonca môže byť “len” rozpohybovaným printom. Ak súťažiaci zmenia svoje uvažovanie nad týmto médiom, pokojne môžu v kategórii Film dominovať, a nielen na Slovensku.
Videli ste v tomto ročníku práce, ktoré by obstáli aj na globálnej úrovni? Sám máte skúsenosti zo súťaženia a z Cannes ste aj priniesli cenný kov. Videli ste medzi ocenenými prácami nápad, ktorý by mohol zaujať aj v medzinárodnom kontexte?
Tri či štyri by sa našli, ale ak mám spomenúť len jednu, bol by to víťaz kategórie PR - Energeťák pre deti od Veroniky Rybárovej a Lucie Peterkovej. Provokatívny produkt s medzinárodným insightom, ktorý už len svojím namingom má potenciál vzbudiť pozornosť médií. Navyše nesie silný edukačný rozmer. Byť Slovenskými elektrárňami, okamžite sa pustím do všetkých schvaľovacích procesov a urobím všetko pre to, aby tento nápad neskončil v "šuplíku".
Poraďte tým, ktorí sa už balia do Cannes. Ako využiť nasledujúce týždne, aby sa čo najlepšie pripravili?
Prvá rada: odporúčam si pozrieť víťazné práce z posledných rokov. Je dobré ich mať na pamäti a snažiť sa ich úroveň nielen dorovnať, ale aj prekonať. Druhá rada: neberte to ako výlet. Nastavte sa tak, že je to služobná cesta, kde idete pracovať a všetkým dokázať, že máte na to uspieť aj vo svetovej konkurencii.
Čo podľa vás účastníkom reálne dáva samotná účasť v tejto súťaži – aj tým, ktorí nevyhrajú?
Táto súťaž je skvelou ukážkou toho, že ak sa koncentrujete na jeden cieľ a ťaháte so svojim parťákom za jeden povraz, dokáže za 24 hodín vytvoriť úžasné veci. A v tomto ohľade je jedno, či vyhráte alebo prehráte, túto skúsenosť vám už nik nezoberie.
Organizátor súťaže sa vás bude určite pýtať na to, čo treba urobiť na budúci rok lepšie. Čo odporučíte? Aké zmeny by Young Lions prospeli?
Ponúkol som sa organizátorom, že pred ďalším ročníkom rád spravím pre súťažiacich workshop zameraný na kategóriu Film, aby sme v nej boli ako krajina konkurencieschopní.
Tento rok sme mali mierny pokles prihlášok. Čo s tým dá robiť - z pohľadu organizátora ale aj reklamných agentúr, ktoré sú veľkými drivermi tejto súťaže?
Rozumiem organizátorom, že si musia pýtať od dvojíc štartovné, aby pokryli obrovské náklady súvisiace so súťažou. V každom prípade by som zvážil jednotný poplatok pre všetky agentúry. Nemyslím si, že ten najväčší talent sa musí nevyhnutne koncentrovať len v “krasových” agentúrach, ktoré sú zvýhodnené. Toto zbytočne diskvalifikuje a zužuje počet súťažných dvojičiek.
