Návštevnosť slovenských filmov prekonáva v tomto roku všetky historické rekordy. Ako vnímajú dosiahnutý úspech producenti štyroch najnavštevovanejších slovenských filmov Všetko alebo nič, Únos, Čiara a Cuky Luky Film?
Rovnaké podmienky pre všetkých
|
Peter Núňez producent filmu Všetko alebo nič |
Film Všetko alebo nič je najúspešnejším filmom tohto roka. Do kín si ho prišlo pozrieť 337-tisíc divákov. Akú celkovú návštevnosť ste očakávali (pred uvedením do kín)?
Po premiére Všetko alebo nič mi Wanda Hrycová (producentka Čiary) gratulovala a povedala, že to bude úspech a urobíme 80 000 divákov. Ja som jej povedal, že akékoľvek číslo pod 150 000 budem vzhľadom na náklady pokladať za neúspech. Wanda sa zasmiala. Ja som tomu však veril a s týmto číslom som aj verejne argumentoval na AVF, u sponzorov, v televíziách. Ako začínajúci producent som bol presvedčený, že slovenský divák čaká na dobré filmy, ktoré naňho myslia a bude ochotný za ich návštevu masovo platiť. Našťastie som sa nemýlil, moje smelé odhady sme prekonali viac ako dvojnásobne, prišlo 337 000 divákov, a teraz čakám, či nás Čiara prekoná.
Ako ste mali stanovenú hranicu, kedy začne byť film ziskový?
Niekde okolo 500 000 vrátane Česka a Poľska. Výsledok bol 800 000.
Je náročné zohnať financie na slovenský film?
Áno.
Čo by zlepšilo podmienky?
Mne by stačili rovné podmienky. Ak má existovať filmový priemysel, pravidlá by mali byť rovnaké ako v iných odvetviach. Tu sa pohybujú obrovské dotačné sumy, ktoré závisia len od vôle často veľmi nekompetentných hodnotiteľov. A výsledne podľa mňa filmový biznis poškodzujú. Pred rokom odpoveď na moje tézy bola, že slovenskí diváci chodia do kina v takom malom počte, že sa o žiadnom priemysle hovoriť nedá. Vďaka návštevnosti v tomto roku, dúfam, padol tento argument pod stôl.
Bez štátnych dotácií slovenský film neprežije
|
Milan Stráňava producent filmu Únos |
Film Únos je z hľadiska celkovej návštevnosti druhým najúspešnejším filmom tohto roku (278-tisíc divákov). Akú návštevnosť ste očakávali (pred uvedením do kín)?
Vysoká návštevnosť slovenských filmov v roku 2017 je výborná správa pre všetkých filmárov. Som rád, že sme k nej prispeli veľmi slušnou návštevnosťou filmu Únos. Diváci nás príjemne prekvapili nielen počtom, ale aj zväčša pozitívnymi reakciami. Tajne som dúfal, že prekročíme 100 000 divákov. O čísle okolo 280 000, ktoré je teraz aktuálne, som ani nesníval.
Ako ste mali stanovenú hranicu, kedy začne byť film ziskový?
Film je už v tomto čase mierne ziskový, predovšetkým je to vďaka dotácii z AVF, ktorá je nevratná, a, samozrejme, vďaka nadpriemernej návštevnosti. Bez štátnych dotácií z AVF nie je ani teoretická možnosť, aby film na Slovensku prežil. Je to spôsobené predovšetkým veľkosťou trhu, slovenčinou ako jazykom, v ktorom sa filmy primárne nakrúcajú, a relatívne krátkou históriou slovenskej kinematografie pod hlavičkou Slovenska.
Je náročné zohnať financie na slovenský film?
Zháňanie finančných prostriedkov na film je väčšinou otázka niekoľkých rokov a stoviek neúspešných pokusov.
Čo by zlepšilo podmienky?
Verím, že daňová úľava, ktorá platí v optimálnej výške zatiaľ len mesiac (od 1. 8. tohto roku sa znižuje limit povinných výdavkov z doterajších 2 miliónov eur na 150-, resp. 300-tisíc eur podľa typu projektu preto, aby mohli producenti žiadať AVF o spätnú dotáciu vo výške 20 % z oprávnených výdavkov, pozn. red.), bude pozitívny signál pre investorov a pomôže ešte viac rozbehnúť filmovú produkciu.
Dobré podmienky financovania stoja na troch pilieroch
|
Wanda Adamík Hrycová producentka filmu Čiara |
Váš film Čiara zaznamenal už počas otváracieho víkendu rekordné čísla návštevnosti a stále je jednotkou v kinách (275-tisíc divákov k 5.9.). Akú návštevnosť ste očakávali (pred uvedením do kín)?
Nerada by som uvádzala konkrétne čísla, nikto nevie odhadnúť, ako to bude ďalej vyzerať. To všetko, čo sa okolo filmu deje, pre nás nemá obdobu. Samozrejme však máme čo najvyššie ambície.
Akú návštevnosť musí Čiara dosiahnuť, aby bola zisková?
Môžem povedať, že Čiara už v tejto chvíli začala zarábať a je zisková.
Je náročné zohnať financie na slovenský film?
Určite to náročné je, trvalo mi tri roky, kým som zohnala peniaze zo Slovenska i z Ukrajiny. Na Slovensku k tomu významne dopomohol Audiovizuálny fond a koprodukční partneri RTVS (AVF film podporil sumou 709 000 €, RTVS 237 032 €, pozn. red.), HomeMedia Production a Martin Kohút ako investor, veľmi dôležitá tiež bola podpora z Ukrajinského štátneho filmového fondu. Už teraz začíname plánovať ďalší film a veríme, že aj vďaka úspechom, ktoré Čiara zaznamenáva, to bude s finančnou podporou jednoduchšie.
Čo by zlepšilo podmienky?
Dobré podmienky pri financovaní slovenského filmu stoja na troch pilieroch: Audiovizuálny fond a jeho podpora; koprodukcie s televíziou, či už ide o verejnoprávneho vysielateľa RTVS alebo súkromné televízie; a v neposlednom rade súkromné investície, ktorých návratnosť začína byť aj na Slovensku realitou.
Filozofia fondu je nesprávna
| Dano Dangl producent Cuky Luky Film |
Cuky Luky Film je z hľadiska návštevnosti štvrtým najúspešnejším slovenským filmom tohto roku (114-tisíc divákov). Akú návštevnosť ste očakávali (pred uvedením do kín)?
Optimisticky sme očakávali, že by sme mohli dosiahnuť 70- až 80-tisíc. To by sme už považovali za úspech.
Ako ste mali stanovenú hranicu, kedy začne byť film ziskový?
Návštevnosť a ziskovosť sú dve úplne odlišné veci. Celý film nenatočíte z návštevnosti. Návštevnosť filmu pokrýva možno desatinu jeho skutočných nákladov. My sme mali stanovenú hranicu na 80-tisíc, všetko nad toto číslo nás veľmi potešilo.
Je náročné zohnať financie na slovenský film?
Veľmi. My sme jediný film z tejto štvorice filmov, ktorý bol financovaný len zo súkromných zdrojov. Myslím, že Cuky Luky Film je vôbec prvým slovenským filmom, ktorý nemal žiadnu podporu z verejných alebo zo štátnych zdrojov. Komisia Audiovizuálneho fondu neverila nášmu projektu, že by z tzv. televíznej uletenosti mohol vzniknúť film. Považujem to za chybu. Môj názor je, že diváci by mali dostať príležitosť vidieť film, na ktorý chcú ísť, a tak ich naučiť chodiť do kina, a až potom im ponúkať možno ťažšie témy.
Čo by zlepšilo podmienky?
Je to veľmi komplikované, lebo fond nie je momentálne nastavený na to, aby podporoval komerčnú tvorbu, je zameraný skôr na artovú tvorbu. V princípe je však medzi nimi znak rovnosti, lebo art aj komercia stoja také isté peniaze a film sa na Slovensku sám nikdy nezaplatí. Čiže na konci dňa by malo byť znamienko rovnosti, lebo do fondu prichádzajú peniaze aj z návštevnosti komerčných filmov. Filozofia fondu je nesprávna a latka je nastavená veľmi subjektívnym spôsobom.