Povinnosťou demokratických politikov je chrániť slobodu, a preto potrebujeme spojencov s rovnakými hodnotami. V prejave k dnešnému 50. výročiu invázie vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Československa to vyhlásil prezident Andrej Kiska.
Výročie si pripomenuli tiež mnohí politici z Nemecka, Poľska či Rakúska aj najvyšší predstavitelia Európskej únie. Svetová tlač si tiež všimla, že chýbalo vystúpenie českého prezidenta Miloša Zemana.
Snímky z okupácie sa dostali na titulné stránky viacerých novín vrátane The New York Times. Udalostiam augusta 1968 a ich vplyvu na dnešok sa venovala tlač aj inde po svete.
"Je povinnosťou dnešných demokratických politikov chrániť našu slobodu, možnosť rozhodovať o našej budúcnosti bez obáv z toho, že naše rozhodnutie zlomí hrubá sila. Preto potrebujeme spojencov s rovnakými hodnotami a rovnakým rešpektom k slobode, právam ľudí, a na demokraciu," uviedol v príhovore prezident Kiska a dodal, že takýchto spojencov má krajina v Európskej únii a NATO, dvoch pilieroch prosperity a bezpečnosti Slovenska. Kiska pripomenul tiež obete invázie a takzvanú normalizáciu, ktorá zasiahla do života mnohých ľudí.
O udalostiach augusta 1968 hovoril aj slovenský premiér Peter Pellegrini. Podľa neho sú dramatickým príbehom nádeje malého národa postaviť sa vtedajším pravidlám geopolitického rozdelenia sveta a vytvoriť slobodnú a sociálnu spoločnosť založenú na dôstojnom živote jednotlivca.
Predseda parlamentu Andrej Danko označil okupáciu za násilný akt sovietskej moci a satelitov Moskvy, ktorý treba odsúdiť.
Predseda Európskej rady Donald Tusk napísal, že túžba po slobode a demokracii prežila aj vpád vojsk Varšavskej zmluvy a je jadrom toho, čo dnes spája Európu. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker označil koniec Pražskej jari za jednu z najtragickejších epizód v dejinách novodobej Európy. August 1968 si pripomenuli aj predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani alebo líder ľudovej frakcie v europarlamente Manfred Weber.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa k výročiu priamo nevyjadril, ale na twitteri zdieľal vyhlásenie francúzskej ministerky pre európske záležitosti Nathalie Loiseau, podľa ktorej "Európa nesmie nikdy zabúdať na obranu svojich hodnôt slobody a právneho štátu".
Podľa nemeckého ministra zahraničia Heika Maasa ukazuje násilné ukončenie Pražskej jari, že slobodu je možné na čas potlačiť, sloboda všetkých a navždy sa ale potlačiť nedá.
Predseda dolnej komory poľského parlamentu (Sejmu) Marek Kuchciński vzdal hold obetiam vpádu sovietskej armády a ďalších vojsk vrátane poľských a pripomenul aj osobnosť Jana Palacha.
Rakúsky kancelár Sebastian Kurz upozornil, že demokracia a sloboda myslenia vyžadujú aj v dnešnej Európe aktívnu ochranu. Prezident Alexander Van der Bellen napísal, že konečné víťazstvo ideí Pražskej jari o 20 rokov neskôr ukazuje, že "stojí za to za slobodu a európske hodnoty bojovať".
Na titulnú stránku denníka The New York Times sa dnes dostala snímka mladíka s československou vlajkou na sovietskom tanku fotografa Jozefa Koudelku. Pre milióny Čechov a Slovákov bol prechod od nádeje k beznádeji po augustovej invázii "rovnako rýchly, ako šokujúci", napísal americký denník.
Bratská pomoc
Pozornosť výročiu okupácie venovali tiež ruské médiá, pričom škála pohľadov zahrnula aj obhajobu takzvanej bratskej pomoci. Podľa štátnej agentúry RIA Novosti znamenal 21. august 1968 nielen zmarené nádeje; zaistil tiež ďalších dvadsať síce chudobných, ale mierových rokov.
Ruský denník Izvestija zverejnil článok politológa Alexandra Vedrussova, ktorý tvrdí, že Pražská jar bola prvá z "farebných prevratov" zosnovaných USA a že vstup vojsk reagoval na lynčovanie komunistov a odohral sa na žiadosť Alexandera Dubčeka.
Podľa ruského internetového denníka Gazeta.ru je debata o roku 1968 a Československu v skutočnosti debatou o súčasnom Rusku.
Ilúzia a prázdne heslá
Pražská jar sa ukázala byť ilúziou a "socializmus s ľudskou tvárou" prázdnym heslom. Napriek tomu musí poučenie z boja proti cudzej nadvláde a politickej diktatúre znieť "Nikdy sa nevzdávať!", napísal v stĺpčeku rakúskeho denníka der Standard novinár maďarského pôvodu Paul Lendvai.
Podľa spravodajcu nemeckej verejnoprávnej televízie ARD v Prahe spôsob, akým sa v Česku spomína na okupáciu Československa v roku 1968, ukazuje, nakoľko je krajina politicky rozdelená. Pripomenul, že náhradou za Zemanov prejav bol v Česku prenos vystúpenia slovenského prezidenta Kisku.