Slovensko sa v najcitovanejšom rebríčku vnímania korupcie (CPI) zostavovanom centrálou Transparency International zlepšilo a zo 180 hodnotených krajín skončilo na 56. mieste. Výsledná pozícia za rok 2021 je tak o štyri miesta lepšia ako rok predtým.
„Slovensko zaznamenalo pozitívny posun aj v dosiahnutom skóre, ktoré sa medziročne zvýšilo zo 49 na 52 bodov zo sto možných. Je tak o jeden bod vyššie než naše doterajšie maximum (čím vyššie skóre, tým menej korupcie),“ hovorí v správe za rok 2021 Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko (TIS), ktorý v apríli minulého roka prebral vedenie organizácie po 11 rokoch po Gabrielovi Šípošovi.
Podľa Transparency International možno za zlepšením Slovenska vidieť predovšetkým zvýšené úsilie polície a prokuratúry pri odhaľovaní a stíhaní korupcie. „Istý progres vidno aj pri zavádzaní protikorupčných opatrení, hoci v tomto ohľade sa vláde zatiaľ podarilo stále dotiahnuť iba zlomok vlastných sľubov. Pri viacerých dôležitých inštitúciách sa vláde podarilo uskutočniť otvorené výberové konania, ktoré priniesli kvalitatívny posun od dlhoročných politických trafík,“ uvádza analýza za rok 2021.
Medziročný rast podľa TIS do značnej miery reflektoval tiež zmenu po predošlom kabinete Petra Pellegriniho (Smer, dnes Hlas). Rebríček vnímania korupcie sa totiž vypočítava z výsledkov indexov rôznych inštitúcií, ktoré za rok až dva dozadu reflektujú korupciu z pohľadu podnikateľov, investorov či expertov.
Kde sú rezervy
Podľa analýzy sa pri viacerých dôležitých inštitúciách podarilo vláde uskutočniť otvorené výberové konania, ktoré priniesli kvalitatívny posun od dlhoročných politických trafík. „Žiaľ, prístup vlády v tejto oblasti zatiaľ nebol systematický a aj v uplynulom roku sme boli svedkami viacerých straníckych nominácií či nezvládnutých výberových procesov,“ hodnotí Piško.
Priemer EÚ je stále ďaleko
Napriek zlepšeniu však Slovensko stále výrazne zaostáva za priemerom krajín EÚ, kde je priemerné skóre 64. Spomedzi 27 krajín EÚ za nami skončilo len päť krajín: Grécko (58. miesto), ktoré sa nám po roku opäť podarilo predstihnúť, Chorvátsko (63.), Rumunsko (66.), Maďarsko (73.) a Bulharsko (78.).
V nedohľadne je zatiaľ aj ambícia koalície z programového vyhlásenia vlády posunúť Slovensko v rebríčku o 20 miest oproti pozícii spred volieb. „Aby sme sa dostali niekde na súčasnú úroveň Lotyšska (36. miesto), Slovinska (41.) či Poľska (42.), potrebovali by sme získať ešte o 4 až 7 bodov viac. O sedem pozícií a 2 body stále zaostávame aj za Českom (49.),“ vysvetľuje Piško.
„Pre ďalšie umiestnenie Slovenska v nasledujúcich rebríčkoch bude okrem vývoja vo vyšetrovaní a trestaní korupcie rozhodujúce aj to, či sa spormi zaťaženej koalícii bude dariť nachádzať väčšinu pri zásadných zmenách. S blížiacimi sa voľbami to môže byť ešte ťažšie ako doteraz,“ predikuje ďalší vývoj riaditeľ TIS.
Vývoj vo svete
Aktuálny rebríček potvrdzuje celosvetovú stagnáciu aj v oblasti boja s korupciou. „Dve tretiny krajín nedosiahli ani polovicu možných bodov, pričom globálne priemerné skóre je rovnako ako pred rokom 43 bodov. Až 27 krajín vlani dosiahlo svoj vôbec najhorší výsledok v histórii (vrátane Maďarska). Z dlhodobejšieho hľadiska, pri porovnaní aktuálneho skóre s tým spred desiatich rokov, môžeme hovoriť o stagnácii či dokonca zhoršovaní sa až v prípade 86 percent krajín,“ hodnotí situáciu vo svete analýza Transparency International. Slovensko má aktuálne o 6 bodov viac ako v roku 2012.
Prvú pozíciu v indexe si udržali Dánsko a Nový Zéland (rovnako ako vlani po 88 bodov), ku ktorým sa pripojilo aj Fínsko. Najväčší medziročný prepad v skóre zaznamenalo Bielorusko (o 6 bodov). Celkovo posledná 180. priečka patrí Južnému Sudánu s 11 bodmi. Pred ním skončili Somálsko a Sýria s 13 bodmi.
Index vnímania korupcie zostavuje centrála Transparency International od roku 1995. Rebríček je vyrátaný na základe výsledkov krajín v 13 rôznych indexoch nezávislých inštitúcií vrátane Svetovej banky, Svetového ekonomického fóra, ale aj konzultačných spoločností a think tankov. Na vytváraní žiadneho z nich sa Transparency International nepodieľa.
Aktuálny výsledok Slovenska vychádza z hodnotenia v 10 indexoch (čo je aj maximálny počet pre jednu krajinu), zlepšenie vidno až v šiestich z nich. Najväčší posun Slovensko zaznamenalo v porovnaní konkurencieschopnosti švajčiarskeho Inštitútu pre rozvoj manažmentu (IMD), v hodnotení podnikateľského prostredia IHS Global Insight a v indexe transformácie nemeckej Bertelsmannovej nadácie.