youtube

Markíza bude mať nového majiteľa. Kto vlastnil televíziu pred Petrom Kellnerom?

Od Pavla Ruska k Petrovi Kellnerovi.

Skupina PPF najbohatšieho Čecha Petra Kellnera prostredníctvom dcérskych spoločností podpísala dohodu so spoločnosťou Central European Media Enterprises (CME) o jej plnom prevzatí. Do skupiny CME patrí aj televízia Markíza či Nova.

Podmienkou dokončenia transakcie je síce ešte získanie súhlasu akcionárov spoločnosti CME, Európskej komisie a národných regulátorov v niektorých z krajinách, kde CME pôsobí, ale už teraz si môžeme pripomenúť, kto všetko vlastnil Markízu v minulosti, počas jej viac ako dvadsaťročnej histórie.

Markíza začala vysielať síce 31. augusta 1996, ale licenciu na vysielanie dostala už rok predtým, 7. augusta 1995. Prišla na trh, na ktorom má v tom čase najväčší podiel na trhu Slovenská televízia – so svojimi stanicami STV 1 a STV 2. V tom čase sa tu prejavoval vplyv českej stanice Nova, ako aj VTV, ktorej pozícia postupne slabla. Čo sa týka spoločenskej situácie – slovenský divák bol hladný po spravodajstve, ktoré by suplovalo vládnou garnitúrou ovládanú STV. Sčasti mu chýbal program, ktorý už vidiel na stanici VTV alebo českej Nove a okrem akvizícií to bola aj domáca tvorba. Markíza do roka ovláda (podľa vtedajších metrík) 47 percentný podiel na trhu. Absolútny boom prežíva televízia v roku 1998, keď na trhu získava 80-percentný podiel reklamy a 60-percentnú sledovanosť.

Komu Markíza patrila?

Vznikla s finančnou spoluúčasťou nadnárodného mediálneho koncernu CME Media Enterprises B.V., ktorá bola sestrou českej Novy. 49 percent, teda menšinový podiel, patrilo CME. 51 percent patrilo spoločnosti Markíza Slovakia, s. r. o. – Sylvii Volzovej a Pavlovi Ruskovi, ktorý sa zároveň stal generálnym riaditeľom televízie. Už od začiatku sa Markíza profilovala ako celoplošná televízia – šírila sa terestriálne, na území Slovenska mala vtedy 60-percentné pokrytie, čo bolo v tom čase určite výhodou. To, čo pomohlo Markíze v jej začiatkoch, bola aj participácia zahraničného vlastníka. Ten Markíze okrem počiatočného vkladu – 1 mld. Sk (ak berieme do úvahy 30,126 Sk = 1 euro, potom je to 33 193 919 eur) – doniesol zahraničné know-how, ktoré vyžadoval aj od televízie. A tak Markíza ako prvá súkromná televízia na Slovensku musela vypracovať reálny biznis plán, naplánovať marketing a nastaviť programovú štruktúru.

Spor o vlastníctvo – kauza Gamatex

Zdalo sa, že Markíza má pred sebou sľubnú budúcnosť. Stala sa trhovou jednotkou, diváci ju milovali. Avšak už o dva roky po svojom vzniku sa v roku 1998 dostala do jednej z najkontroverznejších situácií, ktoré súviseli s jej vlastníckou štruktúrou, dnes známej aj ako kauza Gamatex, ktorá sa spája s menom Mariana Kočnera. Týkala sa práve Ruskovho podielu v spoločnosti Markíza Slovakia, s. r. o. V auguste do Markízy vtrhli zástupcovia firmy Gamatex vrátane Kočnera, ktorý sa preukázal súdnym rozhodnutím o vlastníctve Markízy Slovakia, s. r. o. Situácia sa nafúkla i preto, lebo Markízu si zastali aj opoziční politici proti HZDS (Dzurinda, Fico), ako aj diváci, ktorí vyšli za svoju Markízu do ulíc. Celá situácia sa upokojila až na jeseň, a to na zásah licenčnej rady. Spor o vlastníctvo však pokračoval až do roku 2000. Skončil sa tak, že Kočner predal Gamatex Ruskovi – hovorí sa o 100 miliónoch korún. (1 euro = 30,126 Sk, potom je to 3 319 391 eur.)

Na scéne Kováčik a Fiľo, Volzová odchádza do Nemecka

V roku 2000 pomáhajú Ruskovi s odkúpením podnikatelia Ján Kováčik a Milan Fiľo. V roku 2001 odkúpila Kováčikova firma Media Invest 50-percentný Volzovej podiel v spoločnosti Markíza-Slovakia Blatné, ktorá bola v tom čase 51-percentným vlastníkom STS Markíza a držiteľom licencie na vysielanie TV Markíza. Následne sa Ján Kováčik stáva konateľom Markízy. Spolu s Pavlom Ruskom mu patrí väčšinový podiel v Markíze, zvyšok patril Milanovi Fiľovi a skupine CME.

Ruskov odchod z Markízy

Pavol Rusko odchádza zo stoličky generálneho riaditeľa ešte na jar 2000, kedy ho vo funkcii strieda vtedajší moderátor hlavného spravodajstva Vladimír Repčík. Rusko sa venuje politike a zakladá si vlastnú politickú stranu Alianciu nového občana (ANO). Neskôr sa stáva aj ministrom hospodárstva. V roku 2007 však zo strany odchádza. To mu už ale nepatrí ani televízia Markíza, ktorú predáva ešte v roku 2005. Novým majiteľom nie je nikto iný ako americká spoločnosť Central European Media Enterprises (CME), ktorá touto kúpou len zvýšila svoj podiel a aj vplyv v TV Markíza. Po novom vlastnila CME 80 percent. Zvyšné menšinové podiely ostali v rukách Jána Kováčika a Milana Fiľa. I keď CME už odkupuje v tom čase televíziu od majiteľa Františka Vizváryho, tým, kto peniaze zinkasuje, nemusí byť Vizváry, informujú v tom období Hospodárske noviny. "V súvislosti s televíziou Markíza sa uskutočnila jedna obchodná transakcia, ktorej súčasťou sa neskôr stal aj Pavol Rusko. Tá v plnej miere uspokojila všetky zainteresované strany," vyhlásil vtedy Ruskov poradca Maroš Havran. Podľa informácií HN Vizváryho podiel prevzal späť Rusko a až on ho predal CME.

V roku 2007 získala CME aj zvyšok, ktorý vlastnili podnikatelia Fiľo a Kováčik. Kúpna cena za pätinový podiel podľa amerického koncernu predstavovala 1,9 miliardy korún (približne 63 miliónov eur). Skupina CME vlastní televíziu Markíza až do súčasnosti, kedy ju predáva českému podnikateľovi Petrovi Kellenerovi.

#PETR KELLNER #TV MARKÍZA #CME