V roku 2020 bolo vo svete zabitých 50 novinárov, viac než dve tretiny z nich zomreli v oblastiach, kde sa nebojuje. Rastie počet tých, ktorí boli o život pripravení cielene. Hoci je to menej v porovnaní s rokom 2019, keď bolo zabitých 53 žurnalistov, je to aj z dôvodu pandémie, kvôli ktorej pracovalo tento rok v teréne menej novinárov.
Najčastejším motívom pre vraždy novinárov sú články o korupcii a zneužívaniu verejných peňazí. Medzi zavraždenými boli tento rok dve ženy. Údaje dnes vo svojej výročnej správe zverejnila organizácia na ochranu žurnalistov Reportéri bez hraníc (RSF).
Počet zabitých novinárov od roku 2012, kedy ich zomrelo 147, stále mierne klesá. Stúpa však počet zástupcov médií, ktorí prišli o život v oblastiach, kde sa nebojuje. Tento rok v krajinách, kde vládne mier, zabili 68 percent všetkých obetí. Necelá tretina novinárov naopak prišla o život v oblastiach zmietaných konfliktami, ako sú Sýria alebo Jemen.
Podľa počtu úmrtí je pre pre novinárov najnebezpečnejšie Mexiko, kde zomrelo osem novinárov, šesť ich prišlo o život v Iraku, päť v Afganistane a štyria v Indii.
Celkom 42 z 50 mŕtvych bolo zamýšľaným cieľom útoku alebo priamo vraždy. Podiel novinárov, ktorí sú konkrétnym terčom útoku, stále rastie. Podľa správy novinári najčastejšie zaplatili životom za investigatívne reportáže o korupcii alebo o zneužívaní verejných prostriedkov, druhým najčastejším dôvodom sú články o mafii a organizovanom zločine.
Násilie proti novinárom na protestoch a demonštráciách
V roku 2020 sa objavil nový motív pre násilie na predstaviteľoch médií, sedem novinárov zomrelo, keď písalo o demonštráciách. V Iraku boli traja novinári zastrelení guľkou do hlavy priamo počas demonštrácie, v Kurdistane bol zastrelený novinár, ktorý sa pokúšal utiecť, keď došlo k stretu medzi demonštrantmi a políciou. V Nigérii zomreli reportéri, ktorí informovali o protestoch proti policajnej brutalite špecializovanej kriminalistickej jednotky. V Kolumbii sa novinárovi stala osudnou reportáž o násilí na domorodých kmeňoch.
Počet prejavov násilia voči novinárom stúpol aj v súvislosti s protestmi v USA a vo Francúzsku. Hovorkyňa RSF Pauline Adès-Mével uviedla, že jej organizácia zaznamenala "rozvíjajúci" sa trend prejavov násilia voči pracovníkom médií, ktorí spravodajsky pokrývajú protesty. Týka sa to najmä Spojených štátov v súvislosti s protestmi po májovom zabití Afroameričana Georgea Floyda a zhromaždení v súvislosti so sporným novým zákonom o bezpečnosti vo Francúzsku.
Nárast porušenie slobody tlače
RSF v správe takisto vyjadrujú znepokojenie s opatreniami vlád v boji s pandémiou, ktoré spôsobili "výrazný nárast" v počte prípadov porušenia slobody tlače. RSF uvádzajú 387 uväznených novinárov, čo označuje za "historický počet". Štrnásť z nich bolo zatknutých v súvislosti s pokrývaním koronavírusovej krízy.
Čínsku občiansku novinárku Čang Čan odsúdili v pondelok na štyri roky väzenia za spravodajstvo z mesta Wu-chan počas prvotných fáz šírenia infekcie nového druhu koronavírusu. Wu-chan v stredočínskej provincii Chu-pej je považovaný za ohnisko koronavírusovej pandémie. Čínske úrady doteraz potrestali ôsmich ľudí, ktorí upozorňovali na skutočnosti v spojitosti s koronavírusom.
Správa pracuje s údajmi od 1. januára do 15. decembra 2020. V prvej časti správy, uverejnenej v polovici decembra, organizácie RSF uviedla, že aktuálne je po celom svete uväznených 387 novinárov, najviac v Číne. Ďalších 54 novinárov bolo zadržaných ako rukojemníci, štyria sú nezvestní.
Organizácia Reportéri bez hraníc obhajuje slobodu tlače vo svete. Bola založená v roku 1985 v Paríži a má viac ako stovku dopisovateľov po celom svete. Za posledných desať rokov podľa RSF zomrelo násilnou smrťou 937 novinárov.
