V roku 1702 začal v Británii vychádzať prvý úspešný denník na svete. V roku 2016 britské médiá rozohrali hru, ktorá priniesla iné prvenstvo: Británia sa ako prvá krajina rozhodla Európsku úniu opustiť.
„He said, she said“ a z kola von
O čo odmeranejší je vzťah medzi Britániou a EÚ, o to viac vášne rozvírila predreferendová kampaň. Ihneď po jej spustení sa medzi tábormi „Remain“ a „Leave“ začala zákopová vojna. Britské médiá, najmä bulvár lobujúci za brexit, vyhrotili verejný diskurz na úroveň, na ktorej začali byť fakty príliš nudné.
Zástancovia odchodu na svojich titulkách opakovali najčastejšie tri argumenty. Ten najobľúbenejší bol, že Británia posiela do Bruselu týždenne 350 miliónov libier. Ako však ukázal The Guardian obhajujúci zotrvanie, vlajkový argument tábora „Leave“ celú pravdu nehľadal. Viac napríklad vo videu od InFacts.
Druhé tvrdenie, ktorým britská tlač lobovala za odchod, idylicky brnkalo na pomyselnú britskú výnimočnosť. Stálo totiž na argumente, že Británia bude mať naďalej možnosť byť súčasťou Jednotného trhu, na ktorom funguje 500 miliónov zákazníkov. Briti však mali požívať jeho výhody bez toho, aby niekoho z EÚ naopak pustili na ten svoj. A tu sa dostávame k veľkému naratívu dneška.
Imigranti, Turecko a jeden malý turning-point
Britský bulvár rozohral hru, podľa ktorej je otázkou týždňov, kedy sa k EÚ pripojí aj Turecko. Líder vybičovaných emócií, bulvárny The Sun Ruperta Murdocha na svojich stránkach opakovane varoval, že Británia má počítať s prívalom 700-tisíc Turkov.
Imigrantský štít brexitomédií bolo emočné eso. A to až natoľko, že stálo život britskej proimigrantskej poslankyne (o Jo Coxovej sme písali v minulej Týždňovke). V tom momente si britské médiá do istej miery uznali na nezvládnutom diskurze svoju spoluúčasť. Nezvolili však návrat k factcheckingu. Stali sa len menej osobnými a obmedzili menovanie konkrétnych ľudí.
Verejná debata v Británii opäť naplno odhalila, ako ľahko sa zlieza k infotainmentu, kde sú fakty bremenom. Mystická propaganda vonia čitateľovi viac, ako nudná šeď pravdy. Nepomohla ani unikátna prosba Nemcov. Väčšina Britov sa rozhodla pre brexit a jeho následky objavujú teraz všetci.
Vyhrali sme! A čo ďalej?
Zatiaľ, čo sa Británia borí s vlastnou výhrou, Škótsko pripravuje referendum o vystúpení z UK, iní si už uvedomili nevyhnutnosť aktualizácie európskeho loga. Za ktoré hlasujete vy?
Sebalynčovanie Britov však nechajme chvíľu bokom. Čo nové doma? Jednou vetou:
- Konzervatívny výber má nového šéfredaktora. „Pred 16 rokmi som odišiel z Markízy. Denné naháňanie politikov s kamerou ma už nebavilo. A „popularita tváre Markízy“ ma otravovala. Vtedy mi nenapadlo, že sa k novinárčine ešte niekedy vrátim.“ Takto sa nám Karol Zimmer predstavil.
- Dedičstvo mečiarizmu Slovensko neopúšťa. Novinárovi Milošovi Majkovi, ktorý v Seredi odhaľuje prešľapy samosprávy, podpálili na objednávku auto.
- Úspešný seriál Mafiáni v piatok na RTVS skončil posledným dielom. S jedným z najdôležitejších ľudí, ktorí stáli pri jeho tvorbe, sme sa rozprávali tu.
- Kotlebovcom sa brexit páči, vodca lobuje za Slovakout. Argumenty asi poctivo zozbieral a overil v The Sun.
- Počínanie Britov v slovenských médiách prekrylo rétorické manévre ministra vnútra. Portál sledujúci "nepravdy" politikov Demagog.sk však verejnú obhajobu Roberta Kaliňáka v diskusii O 5 minút 12 neocenil. Na pondelok sú tak pred komplex Bonaparte opätovne zvolané protestné selanky. Ak sa bojíte nevrúcneho počasia, berte si príklad z poslankyne Zmajkovičovej alebo konečne priložte ruku k dielu.
Ďalšiu dávku mediálnych noviniek prinesieme opäť v nedeľu. Vaše tipy, triky a konštruktívne hejty nám dovtedy pokojne zasielajte na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..
Do nového týždňa vám želáme veľa pekných chvíľ. Tie hviezdne nechajme Davidovi Cameronovi, ktorý oznamuje svoju rezignáciu po tom, ako boli ohlásené výsledky referenda, ktoré sľúbil vo svojej predvolebnej kampani. Howgh.