Do parlamentu sa dostal návrh novely týkajúci sa zvýšenia koncesií. Včera však Andrej Danko oznámil, že od januára zvýšenie koncesií nebude. Aký je váš názor?
Keď chceme RTVS udržať, je podľa môjho názoru potrebné poplatky zvýšiť. Tento spôsob platby, na rozdiel od financovania cez štátny rozpočet, dokáže priniesť verejnoprávnej inštitúcii najväčšiu nezávislosť. Ak by politici koncesie nechceli zvýšiť, treba jednoznačne povedať, že súčasný stav RTVS je neudržateľný. A v takom prípade budeme smerovať k tomu, aby sa jeden okruh verejnoprávnej televízie Slovenska zrušil. Financovanie zo štátneho rozpočtu je podľa môjho názoru úplný nezmysel. Nie je to správna cesta.
Podľa vás je tak miera nezávislosti inštitúcie priamo úmerná výške koncesií.
Pozrite sa, zrušiť platbu 100 miliónov dokáže urobiť vláda na čele s predsedom jedným rozhodnutím. Znižovať alebo akýmkoľvek spôsobom sa dotýkať koncesionárskych poplatkov znamená, že je potrebné schváliť to v parlamente. Musíte o tom diskutovať. Je to podstatne viac hlasov, ktoré rozhodujú, kým sa vôbec v parlamente k takémuto rozhodnutiu finálne dôjde. Uvediem príklad. Model fungovania Českej televízie je podľa mňa jeden z najlepších, o ktorých vieme, že funguje. V podstate sa mnohí z nás na ČT odvolávajú ako na kvalitu. Nevidím dôvod, aby sme sa o niečo podobné nemohli pokúsiť aj na Slovensku. Cez koncesie je to najlepšia cesta.
Podľa pána Miku by ich bolo ideálne zvýšiť na sumu 11 eur. Verejnosť však tieto kroky vníma veľmi kriticky.
K ľuďom potom však treba byť veľmi úprimný a povedať: „Keď nechcete, zrušíme vám jeden program.“ Čo je zlé na tom problém otvorene pomenovať: „V poriadku, vážená verejnosť, chcete len takéto poplatky, dostanete len jeden program.“ Je to to isté, ako keby som teraz povedal – nebojte sa, ja zabezpečím, že všade, kam prídete do obchodu, kúpite si o polovicu lacnejšie výrobky. A ja sa postarám o to, aby tie obchodné domy neskrachovali. S poplatkami, ktoré aktuálne RTVS vyberá, nie je možné vysielať na dvoch okruhoch RTVS.
RTVS sa potom ešte dofinancováva zo štátneho rozpočtu.
Občan v podstate platí koncesie dvakrát. Sám, odoslaním sumy priamo na účet, a zo štátneho rozpočtu cez Audiovizuálny fond. Takto sa RTVS dofinancováva vo výške 28 miliónov. Platba z rozpočtu však ľudí nebolí, pretože ju sami nehradia cez inkaso. Urobí to za nich štát. Keď si prepočítate, koľko za posledné roky RTVS získala za koncesie, a pripočítate k tomu peniaze z Audiovizuálneho fondu, tak sa skutočne blížime k sume 7 eur. Tvrdím, že keď sa zvýšia koncesionárske poplatky na 7 eur, mala by sa platba z fondu zrušiť alebo znížiť.
„Prišiel som do televízie, ktorá mala 2 200 zamestnancov. Keď som odchádzal, bolo ich tam 780. V tom čase som urobil najhoršiu možnú robotu.“
S témou zvýšenia koncesionárskych poplatkov súvisí spustenie tretieho kanála. Potrebujeme ho?
Neviem, ako má byť nový kanál obsahovo postavený. Úprimne však poviem, že by som bol radšej, keby sa namiesto športového kanála zaviedol spravodajský.
Aj napriek tomu, že na trhu máme TA3?
Áno. Mám pocit, že ľudia by mali mať nárok na niečo podobné, ako je ČT24. Je to však rozhodnutie šéfa RTVS, teda Václava Miku. Pokiaľ mu to finančne vychádza a vie verejnosti tretí kanál poskytnúť, nemám s tým problém. Otázka je, nakoľko je to ekonomicky výhodné. Ak pôjde o digitálny kanál s dosahom na minimálne 90 % obyvateľov Slovenska, zrejme si tak uvoľní ruku pri programovej štruktúre na Dvojke. Kanál je často prerušovaný športovými prenosmi, a teda nie je možné na ňom vybudovať návyk. Bola by šanca, že sa mu podarí urobiť z Dvojky kanál verejnej služby, ktorý bude oslobodený od športu a bude mať stabilnejšiu štruktúru. To sa možno odzrkadlí vo zvýšení počtu divákov.
Sám ste verejnoprávnu televíziu v minulosti viedli. Ako hodnotíte doterajšie pôsobenie Václava Miku?
Vo svojej podstate ho vnímam pozitívne. S nejakými menšími obmenami robí presne to, o čo som sa snažil ja. Znamená to postaviť Jednotku ako okruh univerzálny, dokonca sčasti konkurencieschopný, Dvojku ako okruh verejnej služby. Plus vyrovnané hospodárenie, čo znamená inštitúciu nezadlžovať. Keď sa pozerám na celkový obraz, Mikov manažérsky prístup k riadeniu RTVS ako inštitúcie, ktorá má poskytovať alternatívu voči komerčným staniciam, je jediný možný.
Vy ste počas svojho pôsobenia vyhodili viac ako 1 200 zamestnancov, čo malo svoje následky. Václav Mika na to išiel inak, sústredil sa na zlepšovanie imidžu RTVS, možno aj cez spokojnosť zamestnancov. Je samozrejmé, že ide o úplne odlišný kontext, ako to však spätne celé hodnotíte?
V konečnom dôsledku sú tie okolnosti rozhodujúce. Prišiel som do televízie, ktorá mala 2 200 zamestnancov. Keď som odchádzal, bolo ich tam 780. V tom čase som urobil najhoršiu možnú robotu, garantujem vám však, že dnešná verejnoprávna televízia nepotrebuje 2 200 zamestnancov. Václav Mika udržiava zamestnanosť približne na úrovni, v akej som ju zanechal. Túto robotu mal Mika v podstate urobenú.
Ďalšia vec, súčasný generálny riaditeľ preberal RTVS po pani Zemkovej. Tá tiež urobila kus dobrej roboty, ekonomicky ozdravovala televíziu po ľuďoch, ako boli Hreha a Štefan Nižňanský. Václav Mika tak prišiel do oveľa stabilizovanejšej firmy. Zároveň, a to je absolútne kľúčová vec, v čase, keď ja som bol riaditeľ STV, neexistovali na Slovensku tvorcovia, ktorí by vedeli písať scenáre rôznych sitcomov a denných seriálov. Mnohí sa to vtedy len učili. Zraky všetkých hercov sa tak upierali na Slovenskú televíziu, kde boli zvyknutí pracovať. Podľa nich mala tieto seriály robiť práve RTVS.
Keď nastúpil Mika, scenáristov bolo už oveľa viac. Začali sa uplatňovať aj na iných komerčných staniciach. A zároveň má popri uzdravení Václav Mika podporu zo strany ministra kultúry. Maďarič mu na tvorbu z Audiovizuálneho fondu prispieval veľmi slušnou sumou. Tie okolnosti sú teda diametrálne odlišné. V konečnom dôsledku však toto bol stav, ktorý som chcel dosiahnuť aj ja. Problém bol, že v tom čase rozmýšľali politici inak, ako rozmýšľajú teraz.
Tým, že sa mnohí ďalší tvorcovia naučili tvoriť seriály, vznikla na druhej strane RTVS ešte väčšia konkurencia.
To je pravda. No konkurencia podľa mňa nikdy nie je negatívum. Negatívom je skôr to, keď konkurencia absentuje. Na RTVS sa potom tlačí, aby podobné programy robila ona, akoby to bola jej povinnosť. Osobne považujem za pozitívum, že tu môžu vznikať rôzne typy seriálov. Som rád, že takéto niečo tu je. V tom má Václav Mika obrovskú výhodu. Trh sa posunul, chvalabohu, významne dopredu.
O rok sa končí terajšiemu šéfovi RTVS pôsobenie. Aktuálne sa hovorí o vašich ambíciách založiť politickú stranu. Verejnoprávna televízia pre vás už nie je výzvou?
Poviem to takto. Som presvedčený, že pokiaľ nebudú v parlamente schválené vyššie koncesionárske poplatky, myslím si, že Václav Mika nebude ďalej pokračovať vo funkcii riaditeľa. Pretože svoju víziu, o ktorej tuším, aká je, by v takom prípade nedokázal naplniť. Preto si myslím, že by bolo dobré, aby sa koncesionárske poplatky chválili a aby Václav Mika pokračoval. Po dlhom čase by sa tak konečne našiel riaditeľ, ktorý vydrží vo funkcii aspoň osem rokov. Aby bolo vidieť konkrétny výsledok. Spolu s tímom, ktorý okolo seba má, má potenciál urobiť z RTVS o pár rokov zmysluplnú inštitúciu. O sebe preto poviem, že ako osobnú výzvu by som to v tejto chvíli nevzal.
Teoreticky, v prípade, že by sa koncesie nezvýšili a pán Mika by budúci rok nekandidoval, kto sú podľa vás vhodní kandidáti?
Vhodní sú potom už len ľudia, ktorí prídu a nájdu odvahu škrtať. Šlo by o krízového manažéra, ktorý príde s jasnou úlohou zredukovať programovú štruktúru RTVS do možností, ktoré mu súčasná finančná situácia umožňuje. Zrejme by to boli ľudia typu Tomáša Druckera. Žiaden tvorivý človek, ktorý by chcel RTVS v rámci súčasných finančných možností ďalej rozvíjať, by tam nemal byť. Bola by to cesta do pekla. Takíto ľudia by televíziu len zadlžili a následne vykrikovali, že štát ich má vyplácať. Z RTVS by sa stalo také malé zdravotníctvo.
Kto je Richard Rybníček
Bývalý novinár, riaditeľ TV JOJ. V rokoch 2003 až 2006 pôsobil ako generálny riaditeľ STV. Aktuálne je primátorom Trenčína, v marci oznámil založenie politickej strany.