Slovensko začalo svoje predsedníctvo v Rade EÚ. Neznamená to však iba väčšie množstvo rýchlo natretých fasád, ale i možnosť potlačiť rastúci únijný analfabetizmus.
Verejný diskurz o prínose EÚ je už istý čas zúžený na správne zakrivenie uhoriek, oblosť paradajok či zákaz kanvíc. Novinári v čase clickbaitov jasajú, no nie sú sami. Veselé titulky mätú občanov, ktorí prestávajú vidieť v členstve reálny prínos. To nahráva anomáliám typu Kollár či Kotleba.
Brexit otvoril dvere a ak sa má o benefitoch únie niekedy skutočne rozprávať, teraz je ten správny čas. Dnešné odchýlky demokracie totiž neváhajú využiť zmätené euroobčianstvo vo svoj prospech.
Prvé ohlasy na rozvod ďalších členských štátov sú už na stole. Vo Francúzsku oslavuje drobenie Le Penová, u nás sa agendy podľa očakávania chopila Kotlebova ĽSNS. Tá už projekt EÚ stihla označiť za potápajúci sa Titanic a pripravuje online petíciu za „slexit.“ Ťažko povedať, či bolí viac myšlienka alebo copywriting.
Boris Kollár zatiaľ zvážil zotrvanie. Skúste mu však povedať „minaret“ a „utečenci“ a z únie bude hnať Slovensko skôr, ako zistí, že v Makarskej už svoju plachetnicu nezakotví.
Ak písať, tak poriadne
Druhým problémom je, že po tých rokoch zmieta únijný analfabetizmus i samotné médiá. Na obmieňanie Rady EÚ s Európskou radou upozornil napríklad reportér Michal Lehuta.
V skratke, my predsedáme tomu menej významnému, hoci Miroslav Lajčák by rád pokojne pripravil predsedníctvo aj v Európskej rade.
Zhrnutie: nikdy nebude lepší čas na diskusiu o EÚ, ako v čase slovenského predsedníctva (dnes to napokon stále hovorí za potlesku Bašternáka aj Robert Fico). Na tom, že má naše členstvo v únii zmysel, sa dnes zhodli Fico, Danko aj Kiska. Je tu nádej. Nebývalý súlad veľkej trojky má šancu pohnúť nebesiami. Ak, samozrejme, dovtedy nezabloguje Kollár.
Facebook ohlásil nový trend
Sociálna sieť sa mení. Nejde však o čerstvé oklieštenie dosahu postov, ale zmenu imidžu slovenskej názorovej smršte. Ak chcete podtrhnúť relevanciu svojich presvedčení, nestačí svoj profilový úsmev zafarbiť do dúhových odtieňov gay pride či vlajky krajiny zasiahnutej terorizmom (btw. prečo sme po Istanbule nevideli nikoho s mesiačikom a hviezdou?).
Trh dnes žije retrom. Neukázala to len úspešná kampaň Zlatý Bažant ´73, ale i návrat k mystickým filtrom.
Názorová aristokracia. Musíme uznať, že im to pristane.
Pár typov, ako sa udržať na správnej strane barikády.
Pre odvážnejších.
Briti sú hlúpi, deň po brexite si googlili, čo je EÚ
„Zatiaľ čo sa celý svet spamätáva z prevratného britského referenda o opustení EÚ a predstavitelia kampane pre brexit jasajú nad svojim víťazstvom, zdá sa, že mnoho Britov ani poriadne nevie, o čom vlastne hlasovali,“ napísal po brexite The Washington Post na svojich stránkach.
Niekoľko hodín po hlasovaní Google totiž na Twitteri oznámil, že počet otázok Čo sa stane, ak opustíme Európsku úniu? sa viac než strojnásobil. Najvyhľadávanejšia bola Čo znamená opustiť EÚ? a za ňou nasledovalo eso: Čo je EÚ?
Kým do Británie zašleme Darwinovu cenu, pár otázok na The Washington Post. Ak počet podobných otázok vzrástol, tak v porovnaní s čím? Ako sa pýtal napríklad International Business Times, šlo o stovky tisíce Britov či o milióny?
Má Spojené kráľovstvo dúfať v globálne otepľovanie a zmiznúť pod hladinou? Zatiaľ nie. Ukázalo sa totiž, že počet ľudí, ktorí si googlili podobné otázky, je v skutočnosti menší ako 1000, teda 0,001 percenta britskej populácie.
Podľa analýzy, ktorú pre Medium vypracoval Remy Smith sa v mesiaci, kedy prebiehalo referendum, zaujímalo o podobné otázky približne osem tisíc Britov. Toľko obyvateľov majú napríklad východoslovenské Smižany.
A čo na to všetko šéfredaktor Zem a vek Eliot Rostas?
Ďalšiu dávku mediálneho diania a nekorektného humoru prinesieme opäť o týždeň. Vaše tipy, triky a konštruktívne hejty nám dovtedy pokojne zasielajte na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..
Do nového týždňa všetkým nebeské vánky! Budete ich potrebovať.