Verejnoprávne médium je pre krajinu kľúčová inštitúcia. Jej poslaním je šíriť kultúru a vzdelanie, cez svoj politický dosah však vždy vábila politickú špičku. Vo vedení STV sa vystriedalo viacero manažmentov, v činnosti ktorých sa odrážal zložitý spoločenský a politický vývoj. Nie je to inak ani dnes, keď RTVS oslavuje okrúhle jubileum.
Zrod Slovenskej televízie
Prvé vysielanie verejnoprávnej televízie v roku 1956 bolo pôvodne naplánované na výročie VOSR, konkrétne 7. novembra. Malo ísť o priamy prenos opery Jána Cikkera – Juro Jánošík zo SND. Podmienkou priameho prenosu bol však výhľad prenosového zariadenia na televíznu vežu na Kamzíku. To sa však v prípade divadla zabezpečiť nedalo.
Veľký galaprogram k 30. výročiu začiatku rozhlasového vysielania na Slovensku a prvé televízne vysielanie na Slovensku sa tak spojili do jedného historického momentu. V čase slávností sa na celom Slovensku nachádzalo iba 500 televízorov. V začiatkoch televízie na Slovensku sa z nej diváci tešili len občas. Program dávali v úvode len dvakrát týždenne, v stredu a v sobotu po piatej len na niekoľko hodín.
Denne sa začalo vysielať až v januári 1959. Boli to pondelky, ktoré pripadli Bratislave. Dôležitým zlomom v histórii televízie na Slovensku sa stal rok 1970. Na obrazovky prišla farba. Už o desať rokov neskôr tvorilo farebné vysielanie takmer tri štvrtiny vysielania.
November 1989
Počas turbulentného obdobia v novembri 1989, ako i v nasledujúcom období sa potvrdila nezastupiteľná úloha televízie ako kľúčového informačného média. Od konca novembra 1989 prinášala Československá televízia priame prenosy z Václavského námestia či diskusie s rodiacim sa hnutím za demokraciu.
Na obrazovky sa dostávali necenzurované zábery. Zásadnú zmenu priniesol rok 1990. Československá televízia ponechala prvý program federálnej televízie (F1) a druhý rozdelila na dva samostatné okruhy, ČTV a S1. Slovenská televízia, teda STV, bola zriadená v júli 1991. Od januára 1993, po vzniku samostatného Slovenska, vysiela na dvoch programoch pre celé územie krajiny.
Mečiarizmus a boj o verejnoprávnosť
Bolo to v roku 1998, keď sa STV na svojej ceste k nezávislosti zastavila. Pred historickými voľbami toho roku mal vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar do televízie úplne voľný prístup. Jeho reláciu „Ako ďalej, pán premiér?“, v ktorej mal priestor nerušene komentovať spoločenské dianie, vysielali pred voľbami každý týždeň. Pokojne pri tom prekročila aj stanovený časový limit. Po páde mečiarizmu sa tlak na verejnoprávne médiá zmenšil. Nezmizol však dodnes.
Kľúčovým človekom na poste generálneho riaditeľa sa stal v roku 2003 Richard Rybníček. Počas jeho trojročného pôsobenia musela televíziu opustiť viac ako polovica personálu. „Prišiel som do televízie, ktorá mala 2 200 zamestnancov. Keď som odchádzal, bolo ich tam 780. V tom čase som urobil najhoršiu možnú robotu,“ hovorí bývalý riaditeľ.
Dôležitým obdobím slovenských verejnoprávnych médií sa stalo pôsobenie riaditeľky Miloslavy Zemkovej. V čase, keď Zemková nastúpila do úradu, stála pred výzvou zlúčiť obe verejnoprávne médiá, rozhlas i televíziu, do jednej inštitúcie. Deklarovaným cieľom bolo ušetriť približne 20 miliónov eur.
V roku 2010 sa zástupcovia koaličných strán dohodli na zlúčení dvoch verejnoprávnych médií, STV a Slovenského rozhlasu (SRo), do novej inštitúcie Rozhlasa televízia Slovenska (RTVS), hoci mnohí zamestnanci tento krok otvorene odsudzovali. RTVS začala fungovať od roku 2011.
Čo nás čaká
Dnes oslavuje rozhlas 90 a televízia 60 rokov. Na čele RTVS stojí Václav Mika, ktorého funkčné obdobie sa končí budúci rok v auguste. V prípade, že na pozícii zotrvá do konca funkčného obdobia, stane sa v histórii Slovenska prvým riaditeľom, ktorému sa to podarí.
Aj on, rovnako ako mnohí jeho predchodcovia, čelí politickým tlakom. Práve zvyšovanie koncesií a celkové hospodárenie RTVS sa stalo prvým vážnym problémom novej koalície. SNS na čele s Andrejom Dankom návrh zvýšenia poplatkov zablokovala, nový však do tohto momentu nepredložila.
Cieľom je financovať verejnoprávne médium čisto zo štátneho rozpočtu, čo zmenšuje jeho nezávislosť. Viaceré vyjadrenia národniarov naznačujú, že o telerozhlas má SNS dlhodobý záujem. „Bola by chyba, keby som sa pustil do hodnotenia politického diania okolo RTVS. Aktívne do týchto tém nevstupujeme,“ komentuje dianie Mika. Situácii nepomohla ani uniknutá komunikácia štyroch zamestnancov RTVS s opozičným poslancom Gáborom Grendelom, ktorú aktuálne vyšetrujú paralelne dve komisie.
O opätovnej kandidatúre Miku sa však špekuluje dlhšie, podobne ako o ďalších menách. Svoju kandidatúru nespochybnila Zuzana Ťapáková, bývalá šéfka TV Markíza, či Karol Farkašovský, bývalý moderátor a v súčasnosti poslanec SNS. „Ak by som sa rozhodol nekandidovať, tak sa včas vyjadrím,“ hovorí Václav Mika. „Aktuálne toto rozhodnutie ešte nepadlo,“ dodáva súčasný šéf slovenského verejnoprávneho média.