Väčšina slovenských miest a aj mnohé väčšie obce ročne investujú do vydávania radničných periodík dovedna milióny eur, uvádza vo svojej tlačovej správe organizácia Transparency International Slovensko (TIS). Účelom novín je informovať obyvateľov o samosprávnych témach, ktoré pre komerčné média často nie sú dostatočne atraktívne.
Mnohí obyvatelia, aktivisti, opoziční politici či novinári z rôznych kútov Slovenska však roky poukazujú, že realita na Slovensku je úplne iná. Radničné noviny, ktoré dôverne poznajú, vraj deformujú skutočnosť a slúžia hlavne ako hlásne trúby primátorov a starostov. Predkladajú o tom aj množstvo rukolapných dôkazov. Až dosiaľ však na Slovensku neexistoval projekt, ktorý by úroveň radničných novín podrobnejšie mapoval a porovnával.
Znepokojivé výsledky
Transparency International Slovensko sa preto inšpirovalo obdobným projektom českého združenia Oživení a na základe ich overenej metodiky sa organizácia zamerala na podrobné hodnotenie užitočnosti, objektívnosti a verejnoprávneho charakteru novín v 100 najväčších mestách na Slovensku.
„Do porovnania sme napokon zaradili 83 samospráv, ktoré vydali alebo financovali za posledné dva roky aspoň päť čísel radničných novín,“ uvádza Transparency.
V hodnotení sa v organizácii zmerali na viacero pozitívnych i negatívnych faktorov ako sú podiel samosprávnych tém v novinách, poskytnutie priestoru pre kritické a polemické názory, zapájanie verejnosti do budúcich rozhodnutí, anonymita článkov, nadmerná propagácia primátora a vedenia mesta či podiel zmienok poškodzujúcich oponentov. Ak by v periodiku panovala úplná rovnováha medzi pozitívnymi a negatívnymi ukazovateľmi, jeho skóre by dosiahlo 50 percent (Index Benefit).
Viac ako polovica novín škodí
Ako celkovo najprínosnejšie sa ukázali noviny bratislavskej mestskej časti Nové Mesto, ktoré venovali samosprávnym témam takmer 40 percent svojej plochy a v rámci nej vyčlenili deväť percent aj pre polemické názory a takmer sedem percent pre zmienky o zamýšľaných rozhodnutiach.
Aj tieto noviny však presiahli iba tesne 60-percentné skóre a aj v nich existuje stále veľký priestor na zlepšenie. Na druhom mieste skončili trnavské Novinky z radnice, ktoré síce rozoberali samosprávne témy iba na 18 percentách plochy, čo možno vnímať negatívne, no v rámci nej sa snažili zapojiť ľudí do budúcich rozhodnutí najväčšmi z celej vzorky.
„Naša analýza však ukázala, že až takmer tri štvrtiny mestských periodík verejnej kontrole skôr škodia. Priemerné skóre slovenských radničných novín dosiahlo iba 45 percent a až 61 z 83 titulov tak nedosiahlo 50-percentnú hranicu, pri ktorej by pozitívne stránky prevažovali nad negatívnymi,“ prezentuje výsledky výskumu TIS.
Chýba polemika
Až v 60 percentách z celkového počtu 415 hodnotených čísel sa neobjavila ani jediná polemická zmienka a väčšina týchto titulov vykresľovala dianie v meste i rozhodnutia radnice iba v ružových farbách. Oveľa lepšie to však nebolo ani v drvivej väčšine zvyšných vydaní, alternatívne názory v priemere tvorili iba 1,9% z plochy venovanej samosprávnym témam.
Podobne to vyzeralo aj s článkami o zamýšľaných rozhodnutiach radnice, ktoré obyvatelia ešte môžu ovplyvniť. Celkovo predstavovali iba 2 percentá v rámci samosprávnych tém a takéto zmienky sa vyskytli iba v 34 percentách skúmaných vydaní.
Nadmernú propagáciu primátorov a starostov cez ich fotografie sme naopak zaznamenali až v 58 percentách čísel. Rekordmanom v tejto oblasti sú noviny košickej mestskej časti Nad Jazerom, kde sa fotografia starostky vyskytla v piatich vydaniach až 69-krát.
Najmenej užitočné pre verejnú kontrolu spomedzi celej vzorky sa ukázali rimavskosobotské Gemerské zvesti a Humenské noviny, ktoré skončili hlboko podpriemerne takmer vo všetkých ukazovateľoch. Výnimkou je podiel samosprávnych tém v Humennom, ktorý patril naopak medzi najvyššie.
Problémom však je, že tamojšia primátorka a poslankyňa NRSR za Smer Jana Vaľová tento priestor využívala do veľkej miery aj na napádanie svojich oponentov a to bez toho, aby im noviny poskytli akýkoľvek priestor na reakciu.
Ako ďalej?
Ako teda kvalitu radničných periodík zvýšiť? Jednou z ciest je podľa TIS prijať novelu tlačového zákona po vzore Českej republiky, ktorá stanovila pravidlá založené na princípoch verejnoprávnosti a vyváženosti aj pre periodiká vydávané samosprávou.
Tie tak musia poskytovať priestor napríklad aj opozičným poslancom. Iba táto zmena však podľa kolegov z Česka zatiaľ v praxi dostatočné zlepšenia nepriniesla. Dôležité sa nám preto javí aj pokračovať v meraní úrovne užitočnosti radničných novín a v ďalšom tlačení na zvyšovanie ich kvality.
Veľa majú v rukách aj samotní komunálni politici a ich voliči. Začať môžu napríklad požiadavkou na zriadenie nestrannej redakčnej rady, bez účasti primátora (ktorý by bol v konflikte záujmov) a so zastúpením opozície. Prospešné môže byť aj prijatie dokumentu, ktoré bude stanovovať jasné pravidlá pre tvorbu obsahu.
„Redakcia by mala byť pri tvorbe novín samostatná a mimo priamej podriadenosti primátorovi, osvojiť by si mala aj zásadu rovnakého prístupu k prezentovaniu názorov o činnosti samosprávy,“ dodáva organizácia.