Počúvanosť rádií sa neznížila, v niektorých prípadoch vzrástla. Súkromným rádiám tiež nepoklesli príjmy z reklamy, verejnosť opatrenie, naopak, prijala. Rok po zavedení kvót na slovenskú hudbu zhodnotil ich prínos minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD).
Krátko po zavedení povinných limitov na slovenskú hudbu ich na Ústavnom súde SR napadol generálny prokurátor Jaromír Čižnár. Vyhovel tak podnetu Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska. Kvóty podľa Čižnára neodôvodneným spôsobom retroaktívne zasahujú do vlastníckych práv vysielateľov.
„Vedel by som uviesť príklady, kedy pesnička, o ktorej niekto hovoril, že nemôže byť hitom, keď sa nasadila, tak zrazu bola hitom. Pretože hitom sa stáva pesnička, keď sa hráva,“ argumentuje v prospech slovenskej hudby Maďarič. „Viac slovenskej hudby dáva možnosť byť rozmanitejší. Aj slovenská hudba je rôznorodá a nakoniec sa trošku znížil podiel tej zahraničnej v prospech slovenskej, aj keď stále hovoríme o 20 percentách. To zase nie je nič také strašné,“ uzavrel minister.
Od apríla 2016 platí pre slovenské rádiá povinnosť zaradiť do vysielania viac slovenskej hudby. Priniesla ju novela zákona o vysielaní a retransmisii. Súkromné rádiá museli vlani vyčleniť najmenej 20 percent a od roku 2017 najmenej 25 percent vysielacieho času mesačne pre slovenskú tvorbu. V prípade verejnoprávneho rozhlasu to bolo najskôr 30 a teraz už 35 percent. Z toho aspoň pätinu majú tvoriť nové pesničky.
Výnimku dostali viaceré stanice, ktorých programové zameranie kvóty úplne vylučuje. Dodržiavanie kvót kontrolovala Rada pre vysielanie a retransmisiu. Ukázalo sa, že vysielatelia ich plnia, problém mali vo viacerých prípadoch najmä s podielom novej slovenskej produkcie. V tejto súvislosti rada začala viacero správnych konaní.