Kedy ste dostali ponuku od Ľuboša Machaja prísť do RTVS, ako sa to celé zomlelo?
S Ľubošom Machajom sa poznáme už roky, vlastne ešte pred spustením Rádia Twist, potom sme spolupracovali aj v Slovenskom rozhlase a napokon sme si navzájom aj konzultovali projekty na voľbu generálneho riaditeľa RTVS. Zavolal mi krátko po svojom zvolení a ponúkol mi post marketingovej riaditeľky.
Vedenie RTVS určite musí napĺňať projekt, s ktorým vyhral generálny riaditeľ. Stotožnili ste sa s ním?
Mne je ten projekt veľmi blízky. Má aj veľa spoločných čŕt s projektom, ktorý som ja robila pred piatimi rokmi. Zdá sa mi, že procesy a koncept fungovania verejnoprávnej televízie a rozhlasu cítime rovnako. Okrem toho máme rovnaký pohľad na rozvíjanie kultúry, vzdelanosti a kultúrneho dedičstva.
Už ste tu niekoľko mesiacov. Aký bol pre vás prechod z komerčnej sféry, v ktorej sme vás dlho vnímali, do verejnoprávnej?
Musím povedať, že to bolo celkom príjemné, aj keď ma mnohí varovali, ako vraj budem zo všetkého šokovaná a prekvapená, ako tu veci nefungujú alebo aké sú ťažkopádne... Ale žiaden veľký šok som neutrpela. Verejnoprávna televízia pre mňa znamená naplnenie mojich osobných túžob a ambícií. V komerčnej stanici musíte klásť dôraz predovšetkým na obchodné záležitosti, naplnenie tržieb a na to, aby každý produkt, ktorý dáte na obraz, mal svoj výkon a čísla. Veľmi prísne rátate v podstate každú minútu. Tu je to celkom iné, môžete ísť aj do náročnejších projektov, ktoré možno nemajú až taký číselný výtlak.
Museli ste si trošku aj prestaviť hlavu? Lebo tie roky v Markíze sa asi nedajú len tak vymazať.
S týmto som nemala problém. Tým, že som vyrastala v kultúrno-hudobno-divadelnom svete, verejnoprávna televízia mi je veľmi blízka. No mnohé veci fungujú úplne inak a asi potrebujem čas, aby som sa s tým zžila.
Zostáva vám 78% na dočítanie.