Výbor Národnej rady SR pre kultúru a médiá dnes posunul do júnovej voľby generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) osmičku kandidátov. Norbert Majer, ktorý sa na verejnom vypočutí nezúčastnil, kandidovať nemôže.
Poslanci Národnej rady SR si tak budú 15. júna vyberať z ôsmich uchádzačov, ktorí splnili všetky podmienky. Na prvom kole voľby sa zúčastnia Peter Abrahám, Richard Dírer, Fedor Flašík, Václav Mika, Jaroslav Rezník, Michal Ruttkay, Zuzana Ťapáková a Stanislav Velitzky. Ak v prvom kole nezíska žiaden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu hlasov, najlepší dvaja postúpia do druhého kola, ktoré sa uskutoční 22. júna.
Predseda výboru Dušan Jarjabek (Smer-SD) poprel dohodu koalície na spoločnom kandidátovi: "V tejto chvíli ale nemám žiadne informácie a dúfam, že ich budem mať čo najskôr," povedal.
Výbor zároveň zaviazal Radu RTVS, aby zaslala stanovisko k medializovaným informáciám o odmenách pre manažérov tohto verejnoprávneho média. Rada sa má vyjadriť do 12. júna. "Následne zvolám výbor, aby sme si to vyhodnotili," dodal Jarjabek.
Kandidáti na post šéfa RTVS predstúpili dnes, 30. mája, pred Výbor NR SR pre kultúru a médiá so svojimi projektami fungovania RTVS na najbližších päť rokov. Poradie prezentovania si vylosovali. Ako prvý vystúpil súčasný riaditeľ RTVS Václav Mika, ako posledná prezentovala svoju víziu bývalá riaditeľka televízie Markíza Zuzana Ťapáková.
Václav Mika: RTVS bude mať v roku 2022 štyri okruhy
Verejnoprávna inštitúcia RTVS bude mať v roku 2022 až štyri plnoformátové kanály a piaty v online priestore. V rámci verejného vypočutia kandidátov na generálneho riaditeľa RTVS to dnes vyhlásil Václav Mika, ktorý predstavil svoj projekt "Cesta RTVS 2022".
Jednotka má byť podľa Miku určená pre všetkých, Dvojka pre každého, Trojka pre náročných a Štvorka pre informovaných. Päťka ako online kanál bude pre zvedavých, teda pre mladého diváka od 12 do 25 rokov.
Rozhlas má fungovať pod heslom "pre každého niečo, pre všetkých všetko". Mika tvrdí, že v roku 2022 bude mať 15 programových služieb, osem z nich aj v pásme FM, ostatné sa majú šíriť digitálne a online. Rozhlas má byť lídrom na trhu a dôveryhodným partnerom.
Zvýšenie koncesií je najlepšia cesta: Na margo financií poznamenal, že RTVS bude hospodáriť bez strát. On sám vidí tri cesty, a to zvýšenie koncesionárskych poplatkov na sedem eur, garantovanie pevného percenta z HDP alebo liberalizáciu súčasného obmedzenia reklamy. Mika preferuje najmä zvýšenie koncesií.
"Verím, že pokračovať má zmysel. Projekt som pripravil ako víziu, a je to projekt, ktorý má kontinuitu. Svet verejnoprávnych médií nevnímam ako svet biznisu, ale ako svet hodnôt," povedal Mika.
Druhým prezentujúcim kandidátom bol Fedor Flašík. Mottom jeho vízie bol verejnoprávny dom a štátna akciovka.
Zlučovanie verejnoprávnych médií by podľa Flašíka malo pokračovať a k RTVS by sa mala pričleniť aj tlačová agentúra (TASR). Spojením RTVS a TASR by chcel Flašík vytvoriť akciovú spoločnosť, v ktorej by bol stopercentným akcionárom štát. V rámci spoločnej inštitúcie by podľa neho mohlo vzniknúť akési spravodajské centrum. Chcel by, aby redaktori verejnoprávnych inštitúcií išli vo svojej práci viac "do hĺbky".
Zdôraznil, že úlohou verejnoprávnych inštitúcií je spolu s politikmi kultivovať spoločnosť a budovať identitu. Flašík chce jasne zadefinovať, čo sa očakáva od verejnoprávnej inštitúcie a akú má úlohu v spoločnosti. "Ak to bude zadefinované, možno sa vyhneme atakovaniu od politikov, ktorí akoby mali stále potrebu podvedome zasahovať najmä do spravodajstva a publicistiky RTVS," povedal.
Tretí kandidát Michal Ruttkay vidí RTVS ako stabilizovaného pacienta, ktorý však môže byť v ohrození, ak nezmení životný štýl. "RTVS sa evolučne vyvinula do sebavedomej inštitúcie, ktorá v roku 2017 ponúka silnú a sebavedomú pozíciu. Drží sa v tabuľkách sledovanosti, deklaruje zdravý životný štýl," povedal počas svojej prezentácie.
Zároveň upozornil, že voľba nového generálneho riaditeľa je vlastne rozhodovaním o tom, ako bude táto inštitúcia vyzerať. "Otázka je, ako zachovať verejnoprávnosť. Je dostatočne zabezpečená pluralita názorov? Je tam rovnováha postrehov? Spravodajstvo pod mojím vedením zostane aj naďalej nestranné a vyvážené," deklaroval s dovetkom, že za vzor verejnoprávnosti považuje Českú televíziu.
Podľa Ruttkaya sú dva významné trendy, ktoré ovplyvňujú, ako RTVS v súčasnosti vyzerá. "Prvým je demografia. Asi polovica populácie je staršia ako 50 rokov. Toto sú lojálni diváci, ktorí si denne zapínajú televízor. Tá druhá časť obyvateľstva je generácia, ktorá nemá dôvod sledovať televíziu a rozhlas. RTVS zaujíma týchto ľudí len deväť až 40 minút denne. To je naozaj málo," povedal.
Za druhý trend považuje technológie a inovácie. Tu vidí Ruttkay roztvárajúce sa nožnice, ktoré televíziu odsúvajú na okraj záujmu. "Divák už nie je pasívnym konzumentom, ale tvorcom a určovateľom programu. RTVS je v dobrom stave, v roku 2022 však bude v ešte lepšom. Do štúdií sa musí vrátiť tvorivosť, invencia a skutočná výroba," dodal Ruttkay s tým, že televízia bude mať tretí športovo-lifestylový kanál. V online priestore má vzniknúť štvrtý kanál, kde majú dostať priestor youtuberi a mladá generácia.
Poslanec Karol Farkašovský (SNS) označil Ruttkayov projekt za profesionálny, vytkol mu však priveľa anglikanizmov. Nepáčilo sa mu tiež, že Ruttkay chce v prípade úspechu angažovať do RTVS odborníka z Česka.
Ako štvrtý kandidát na post generálneho riaditeľa RTVS vystúpil Jaroslav Rezník, generálny riaditeľ TASR. Mottom jeho prezentácie bola RTVS ako inštitúcia jasne odlíšiteľná a dostupná pre všetkých.
V prípade televízie chce Rezník urobiť z Jednotky plnoformátový okruh, Dvojka by mala počas dňa fungovať ako televízia pre deti a školy a večer by to bola televízia artového typu aj s priestorom pre národnostné menšiny či záujmové skupiny. Plánuje tiež zriadiť Trojku ako športový kanál s publicistickými presahmi a tiež multimediálny spravodajský portál. V prípade rozhlasu spomínal napríklad Rádio Patria, ktoré podľa neho musí byť prvým zdrojom informácií pre svoje publikum. Rezník by chcel zaviesť aj vzdelávací portál EDO.
V súvislosti s financovaním RTVS uviedol, že tzv. koncesionárske poplatky tvoria v súčasnosti základ financovania RTVS. "Ale potrebujeme otvoriť diskusiu o rizikách financovania RTVS," poznamenal. Je podľa neho na debatu, či to bude hybrid ako dnes, teda koncesie, zmluva so štátom a vlastné výnosy, alebo príde iný model. Rezník za najúčinnejší model považuje koncesionárske poplatky.
Poslanci sa Rezníka pýtali aj na prepojenie portálov Teraz.sk a Tablet.tv na finančnú skupinu Slavia Capital, ako aj na dnes už vypovedanú zmluvu medzi TASR a ruskou agentúrou Sputnik. "Ako chcete zabezpečiť verejnoprávnosť média, keď ste schopný uzavrieť zmluvu s propagandistickou agentúrou?" pýtal sa František Šebej z Mosta-Híd. Poukázal zároveň, že za Rezníkovho pôsobenia v Slovenskom rozhlase klesala počúvanosť a rozhlas končil v strate. "Nie som celkom presvedčený o vašej kompetencii v oblasti hospodárenia," vyhlásil Šebej.
Rezník sa vyjadril aj k návrhu Fedora Flašíka zlúčiť RTVS s TASR a vytvoriť akciovú spoločnosť so stopercentnou účasťou štátu. Podľa Rezníka by spojenie nepomohlo ani jednému z týchto médií.
Po prestávke vystúpil Stanislav Velitzky. Jeho prezentácia sa mala niesť v duchu myšlienky, že RTVS by mala vysielať pre ľudí a správy ich musia zaujať. Bohužiaľ, v prezentácii, ktorá pôsobila ako nevydarená fraška, táto myšlienka nezaznela.
"RTVS je síce verejnoprávna, ale generálneho riaditeľa volí parlament, takže trošku štátneho tam je. Moderátori a redaktori nemajú čo udalosti komentovať, to už treba nechať na diváka," odporučil Velitzky. On sám si myslí, že v RTVS by nemali dostávať priestor ani politológovia.
Velitzky, ktorý žije 38 rokov v USA, tvrdí, že ku kandidatúre na čelo RTVS ho priviedol záujem o Slovensko.
Richard Dírer sa zameral vo svojej prezentácii na "Vstup do novej dimenzie". Podľa neho totiž RTVS zabudla na online priestor a nevyužíva potenciál doby.
"Obsah, ktorý RTVS vysiela, sa dá za minimálne prostriedky presunúť do digitálnej platformy. To ale neznamená, že by sme mali zrušiť klasické vysielanie, naopak, som za jeho zachovanie. Teda za zachovanie Jednotky a Dvojky," uistil.
Podľa Dírera televízia zažíva historicky najlepšie obdobie z hľadiska programu. "Je to aj vďaka zvýšeným platbám od štátu. V tomto trende nastavenia Jednotky a Dvojky by som chcel pokračovať," dodal.
Aj Dírer si Jednotku predstavuje ako plnoformátový kanál, Dvojku by ponechal ako alternatívu pre náročnejšieho diváka, kde "by sa mal nájsť naozaj každý". Zavedenie tretieho kanálu zameraného na spravodajstvo a šport vidí len v online priestore. Na margo financovania RTVS povedal, že je za zvýšenie koncesionárskych poplatkov, stotožnila sa so sumou 7 eur, ktorú prezentoval Mika.
Ako posledná vystúpila Zuzana Ťapáková. Ideou jej projektu bolo, že RTVS nepotrebuje viac peňazí, stačí len prerozdeliť súčasné prostriedky. Je za zachovanie súčasného modelu financovania, teda kombinácie koncesionárskych poplatkov, zmluvy so štátom a príjmov z reklamy. Nie je momentálne ani za navýšenie koncesií.
Ďalší kanál nie je prioritou
Vo svojich plánoch má viac publicistiky aj spravodajstva, kvalitný seriál či posilnenie poddimenzovaného rozhlasu. Viac priestoru by si podľa Ťapákovej zaslúžil detský divák a tiež by si vedela predstaviť viac športu. "Som za zachovanie dvoch programových služieb, Jednotky a Dvojky," uviedla s tým, že uvažovať by sa malo aj o tretej službe. "Mohla by mať zameranie na detského diváka spolu so športom a publicistikou," poznamenala.
Kauza Evka
Poslanci sa Ťapákovej pýtali aj na kauzu údajne predražených zákaziek na ministerstve zahraničných vecí, kde pracovala. Kandidátka odmietla obvinenia s tým, že na ministerstve pôsobola ako externá poradkyňa a nemala dosah na podpisovanie zmlúv. S agentúrou Evka podľa vlastných slov neprišla do styku a nemala s ňou nič spoločné. Kauza ju podľa vzjadrenia veľmi poškodila, vníma ju ako nespravodlivú a rieši ju trestným oznámením.