Aj keď letá bývajú hluché, tentoraz naplno žijeme reklamou. SDKÚ má kampaň „Ja som SDKÚ“. Zrejme v nej postupne predstaví všetkých svojich voličov, vďaka čomu pôjde o prvú skutočne krátku a minimalistickú politickú kampaň v histórii Slovenska. Oceniť treba aj brilantný výber, či skôr „požičanie si“ sloganu. Budem sa tváriť, že vetu „Ja som Fun rádio“ som nikdy predtým nepočul. Mimochodom, tí ľudia z billboardov naozaj existujú? Neverím.
Zato Sieť zobrala svoj slogan „Spájame Slovensko“ doslovne. Ale kto mal tušiť, že ho bude chcieť spájať akurát nudnými billboardmi? Možno Sieti krivdím a „regionálne volebné obvody“ sú niečo, prečo do nej skočí každý správny #Slovák.
Ale dosť bolo politického hejtovania, po slovensky nepáčikovania. Krásnu apolitickú kampaň si vymyslela Nadácia otvorenej spoločnosti. Na dvere internetového hejtera zaklope Robo Roth alebo Lasky, prečíta mu, čo naňho nakydal v anonynmných diskusiách a chce, aby mu to povedal do očí. Aha:
Čo na to slovenské internety? „Keď to robí Nadácia otvorenej spoločnosti, tak to stojí za hrubé *#@$, ako všetko, čo robí,“ úprime polemizuje diskutér. „Štvete nás proti sebe, prečo? Nadáciám by pomohlo prečistenie, nech samé hodia HEJT do Dunaja,“ odhalí skutočný problém našej spoločnosti sociológ z ľudu. A najlepšie na záver: „Nadácia otvorenej spoločnosti – Sorosove detičky nám *#@$ hlavičky,“ pridá trošku láskavej poézie do tohto zvrátaného sveta internetový poet.
Keď už niekto hejtuje na protihejtovaciu kampaň, to je normálne vyšší level hejtovania. #hejtsahejtomvybija