Aj tento rok to nepochybne boli silné celospoločenské témy. Odcudzené slová, vzájomný rešpekt, nenávisť v žurnalistike a viaceré ďalšie sa stali základom pre výrazné kampane a je dobré znamenie, že značky reflektujú na veci, ktoré hýbu spoločnosťou. Škoda len, že neraz šlo o menej známe kampane mimo záberu širokej verejnosti. Ja sám som zažil prekvapenie, keď som študentom piateho ročníka na jednej bratislavskej vysokej škole ukázal výberku top ocenených prác z Klinca, a oni poznali jednu jedinú.
Ja som si aj tento rok našiel práce, ktoré ma doslova očarili. Rád spomeniem aspoň niektoré. Zlatý rádio spot pre Magnu bol smutnokrásne jednoduchý a skvele spracovaný vo zvuku aj v slove. Ak sa volá po humore v reklame, online video vytvorené pre Rádio Expres bolo majstrovským kúskom. No a vizuál pre Zlatého Bažanta bol proste geniálny, taká vec sa podarí raz za x rokov.
Last but not least, Lúčnica ukázala, že aj folklór môže rešpektovať aktuálny dátum, vyzerať svetovo a pritom lokálne zároveň. Zlatý klinec je silná etablovaná značka tvoriaca už 30 rokov brandžové benchmarky. Aby bola i naďalej najprestížnejším domácim ocenením, treba sa o to neustále usilovať. Ako? Napríklad aj analýzou aktuálneho ročníka.
Patrím k tým členom ADC, ktorí preferujú udeliť radšej o jeden Klinec viac ako o jeden menej. No nemyslím si, že bolo šťastným rozhodnutím dať do štatútu „povinné kvóty“ počtu ocenených prác na každú jednu kategóriu. To by som určite prehodnotil a vyhol sa situáciám, do akých sme sa ako porotcovia občas dostávali. Tak či onak, vždy je čo zlepšovať, ale Zlatý klinec je synonymum kreatívnej kvality a ja mu želám, nech je to tak aj naďalej ešte pekne dlho.