Keď sa mi podarilo prelomiť zopár menej úspešných ročníkov slovenského Young Lions a získať miesto v Cannes, bola som nadšená. Vždy som strašne obdivovala všetkých, ktorým sa to podarilo a prišlo mi trošku surreálne, že teraz som medzi nimi aj ja.
Nakoniec z toho bol krásny shortlist v pomerne náročnej kategórii PRINT. S briefom sme trošku bojovali - našou úlohou bolo poučiť ľudí o prevencii detského utopenia. Mali sme ukázať, že topenie nevyzerá tak, ako ho poznáme z Hollywoodu, pričom nám zadanie zakazovalo zobrazeniť čokoľvek negatívne. Ja sama plávať neviem a je to niečo, čo celý život považujem za moje zlyhanie, preto to bolo dosť osobné.
Na vyhlasovanie výsledkov sme išli úplne bez očakávaní. Pri tak kvalitnej konkurencii z celého sveta mi však prišlo ako priveľké sústo, na prvýkrát dosiahnuť nejaký lepší výsledok.
Tešila som sa, že uvidím víťazné práce, ktoré mi odhalia iný pohľad na zadanie - taký, ktorý nám možno nenapadol. Potom sa však na obrazovke zjavil nápis SLOVAKIA a mne trošku zastal dych. Boli sme hrozne šťastné, že aj naša práca sa dostala medzi tie najlepšie. Možno o to viac nás napokon trochu zamrzelo, že 1. miesto použilo rovnaký nápad, no s pozmenenou exekúciou. Hlavné poučenie z Cannes? Menej overthinkovať!
Bol to super týždeň, ktorý mi dal veľa - videli sme prezentácie najlepších prác, pri ktorých som sa nasmiala aj si poplakala. Trošku menej sa mi páčila tá druhá, menej reklamná a kreatívna stránka, kde ide skôr o biznis a promo, ktorý korporát si na pláži postaví drahší stan, aj keď v reálnom svete sa k svojim zamestnancom až tak férovo nespráva.
Z Cannes si odnášam nielen kopec inšpirácie a trošku viac sebavedomia, ale aj veľa pokory a obdivu ku všetkým oceneným - či už “dospeláckym” levom, alebo tým mladým. Ten najväčší rešpekt však patrí mojej dvojičke Mone - za jej neskutočný talent, cit a za to, že si vedela zachovať chladnú hlavu aj v 38 °C. Si najlepšia parťáčka, čo som mohla mať!
Samozrejme, obdiv patrí aj zvyšku slovenskej posádky, ktorá podľa mňa spravila svetovú robotu. A posledné ďakujem posielam do KRAS-u - naživo sme počuli, ako je (ne)zorganizovaná súťaž v ostatných súťažiacich krajinách a veru, na Slovensku sa máme dobre. Už teraz sa teším na ďalší ročník.
