Predstavujeme odľahčený formát otázok a odpovedí talentovaných ľudí z brandže. Minulý týždeň sme vyspovedali Matúša Kvasa, copywritera z agentúry MUW Saatchi & Saatchi a ako ďalšieho sme oslovili Michala Beleja Associate Creative Directora z Istropolitana Ogilvy.
Michal Belej začínal ako CRM špecialista na oddelení marketingu v Union poisťovni a Union zdravotnej poisťovni. Po skúsenostiach z marketingu vo finančnom sektore sa rozhodol prejsť do reklamnej agentúry Istropolitana Ogilvy, kde sa postupne z copywritera juniora prepracoval na pozíciu Associate Creative Director. Je držiteľom viacerých ocenení za kreativitu, jeho kampaň „To nedám“ pre humanitárnu organizáciu MAGNA zvíťazila v Hodnoteniach Stratégii ako najlepšie PR za rok 2018 a získala bronzovú Effie.
Na čom aktuálne pracujete?
Momentálne pripravujeme nové komunikačné koncepty pre dve značky. Okrem toho spúšťame novú kampaň pre značku Nature Line, ktorá tento rok predstavila novinky v obchodoch, tak chceme, aby o nich bolo počuť. Minulý rok sme predstavili energickú babičku, ktorá vyvolala silné reakcie a dočkala sa paródie od komika Fera. Ja strašne rád hrotím veci, tak by som tento rok chcel narobiť ešte väčší hurhaj.
Pre akého klienta na domácom trhu by ste raz chceli robiť ? A prečo?
Kedysi som si hovoril, že potrebujem dobrú značku, aby som robil dobré práce. Minulý rok viacero ťažkopádnych značiek ožilo a prišlo s kampaňami, ktoré boli veľmi diskutované. Poštovú banku som považoval za nočnú moru pre každého kreatívca, ale filmový koncept ma prekvapil, lebo toto by som od Poštovky nečakal. Popradská káva prešla dlhou cestou od dôchodcovskej značky k omladeniu, Tajomstvo pravého kávičkára bola pre mňa najlepšia reklama minulého roka. A Slovenská sporiteľňa prešla od nevýraznej rodinky k zodpovednosti a je na ceste k modernému brandu.
Tieto príklady z minulého roka ukazujú, že aj nudné brandy sa dajú otočiť. Toto je pre mňa výzva, ktorá definuje silného kreatívca.
Na kreatíve akej svetovej značky by ste sa chceli podieľať, keby dostanete možnosť si ľubovoľne vybrať?
Mňa už roky inšpiruje značka Diesel. Je drzá, provokuje, búra konvencie a reflektuje dobu. Niektoré ich kroky sa dajú považovať za kontroverzné, napríklad, reklamy na Pornhube. Ale prečo by sme sa mali tváriť, že takéto veci neexistujú? Pre mňa to nie je kontroverzné, ale úprimné. Napríklad, ja na Pornhub chodím a určite v tom nie som sám.
Hovoria vám ľudia, že ich na vás niečo prekvapuje?
Ja som kontrastná osobnosť. V princípe som hanblivý a na začiatku si držím odstup, ale keď si k niekomu nájdem cestu, tak ich potom nešetrím. Mám rád veci na hrane a keď mi raz šéf accountu povedal, že by som sa mohol krotiť, lebo moje návrhy pohoršili klienta, tak si hovorím, že vďakabohu. Sme v biznise, ktorý je postavený na emóciách a my by sme tie emócie mali posúvať.
Keby ste sa mohli stať odborníkom na niečo cez noc, čo by to bolo?
Chcel by som vidieť viac do technológií. Môj otec je ITčkár, ja som v minulosti bol na pomedzí marketéra a ITčkára, riešil som direct marketing a vyťahoval som kontakty z databázy cez kódy v SQL jazyku. Túto moju geekovskú stránku reklama potlačila, ale súčasná reklama je do veľkej miery o technológiách. Chcel by som vedieť niečo naprogramovať, aby som si viac uvedomoval možnosti, ktoré mám k dispozícii.
Ak by ste mali vybrať tri prídavné mená, aby ste sa opísali, ktoré by to boli?
Analytický, hysterický, nevyrovnaný.
Čo najlepšie sa vám podarilo v roku 2018?
Pre mňa bola veľmi dôležitá kampaň Stories, ktoré nesmú zmiznúť pre denník SME. Môjho pradeda zabili v koncentračnom tábore a táto udalosť zanechala stopu v našej rodine. Moja babka trpela iracionálnym strachom, môj otec to má v sebe tiež a prenieslo sa to aj na mňa. Jakub Svetlík prišiel s tým, aby sme pre SMEčko spravili kampaň proti extrémistom, spojili sme to s fenoménom instastories a v rámci prezentácie sme použili pradedovu fotku. Ako sme s kampaňou postupovali ďalej, šéfredaktorka SME Beáta Balogová nám poslala svoj osobný príbeh. Veľa rodín bolo ovplyvnených týmito udalosťami a je neakceptovateľné, aby sa k moci dostali ľudia, ktorí sa hlásia k ideológii zla. Keď si prečítam o mladíkovi, ktorý v synagóge popiera holokaust alebo na mňa vyskočí Lívia z Kulturblogu, tak viem, že jedna kampaň od nás je málo.
Mám radosť z kampane „To nedám“ pre MAGNU. Peter Darovec túto značku pushuje tak, že štyri roky po sebe boduje na Zlatom klinci a vytvára komunikačný benchmark pre neziskové organizácie. Doteraz sme MAGNU riešili výraznými jednorazovými aktivitami, ale tento rok sme sa pustili do rozsiahleho storytellingu cez online videá, rozhlasové spoty a keď sa zdalo, že sa kampaň skončila, prišli sme so zvratom, ktorý kampaň opäť oživil. Keď som pripravoval posty, ktoré mali ísť na facebookovú stránku prezidenta, uvedomoval som si, ako veľmi môžeme reklamou ovplyvňovať spoločnosť. Preto som veľmi vďačný za Effie, ktorú sme minulý rok za kampaň dostali. Svedčí to o tom, že k týmto kampaniam pristupujeme veľmi zodpovedne a nerobíme ich samoúčelne pre kreatívne súťaže, ale musia v prvom rade fungovať.
Na čo ste pyšný?
Že som schudol 7 kíl. Koncom minulého roka som zažil nepríjemné prekvapenie, lebo som sa postavil na váhu a ukázala 90 kíl. Som síce vysoký, ale už som prešiel na hranicu nadváhy. Tak si v novom roku dávam pozor na to, čo jem, chodím behať a na jogu. V práci sa snažím fungovať efektívne, ale v istom momente vypnem a už sa venujem sebe. Moja práca ma baví, ale nechcem, aby ma reklama definovala ako človeka.
Akú radu dáte vášmu ja, ako nováčikovi v brandži?
Pre každého kreatívca je dôležité nájsť si svoj rukopis. Ja som si v tomto zo začiatku nedôveroval, potláčal som svoju osobnosť a robil som veci tak, ako som si myslel, že sa má robiť reklama. Dokonca som raz napísal headline „Viac ako poistenie“. Samozrejme, klient ho vzal hneď na prvú.
Každý ma potenciál nachádzať inšpiráciu vo svojom živote a nie v práci druhých ľudí.
Čomu sa venujete, keď sa nevenujete reklame?
Ja už sa 6 rokov filtrujem tým, že tvorím veci do onlinu. Najprv som robil vtipy v podobe komiksu na fotkách zo starých filmov a seriálov na blogu Eastern Hipster, potom som začal písať poviedky a krátke formy na blog Troška Troska.
Za poslednú dobu sa táto tvorba posunula, vydal som zbierku statusov z Facebooku, citáty z blogu sa predávajú na krytoch na telefóny a začiatkom roka som sa dal dokopy s ďalšími instagramovými autormi, ktorí organizujú čítačky v bare, kde sa číta onlinová poézia a próza. V tejto bande sú rôzni ľudia z reklamiek, ktorí sa tiež potrebujú realizovať pomimo. Máme za sebou prvú akciu, kde bola plnka a neskutočná atmosféra, preto pripravujeme ďalšie. Keby som sa nevenoval reklame, chcel by som viac rozvíjať digitálnu tvorbu. Je to celé ešte v plienkach, ale má to pre mňa potenciál.