Dopyt spotrebiteľov po zelených, obnoviteľných či udržateľných tovaroch a službách rastie spolu s ich obavou o stav životného prostredia. Výsledkom je zvýšený záujem podnikateľov investovať do green marketingu. Podnikatelia si často neuvedomujú, resp. si uvedomiť nechcú, že aj tento trh má svoje pravidlá a že ich porušením sa môžu dopustiť greenwashingu. Preto sme sa pozreli na to, aké sú jeho najčastejšie formy, aké má následky a ako ho regulujeme na Slovensku.
42 percent v roku 2020 – toto je percentuálny podiel green marketingových reklám v online priestore, pri ktorých mali orgány na ochranu spotrebiteľa v rámci EÚ dôvod domnievať sa, že sú nepravdivé či klamlivé, a preto môžu byť považované za greenwashing. Prieskum bol iniciovaný Európskou komisiou.
Samotný greenwashing zatiaľ svoju zákonnú definíciu nemá. Vo všeobecnosti ním možno rozumieť takú reklamnú praktiku, ktorou sa podnikateľ snaží presvedčiť spotrebiteľov, že robí pre ochranu životného prostredia viac, než to v skutočnosti je. Praktickým príkladom môže byť nové zelené logo fastfoodu z dôvodu, že prešiel z plastových slamiek na papierové, či používanie rôznych, aj vymyslených, „eko-friendly“ označení.
Na úvod je potrebné uviesť, že absencia zákonnej definície neznamená, že greenwashing je povolený. V Slovenskej republike a v Európskej únii voči nemu môžu bojovať tak jednotlivci, ako aj obchodné spoločnosti. Obchodné spoločnosti môžu svoje nároky oprieť o nekalosúťažné ustanovenia či ustanovenia o ochranných známkach, jednotlivci zas o ustanovenia o klamlivej reklame a o nekalých obchodných praktikách.
Najbežnejšie „tváre“ greenwashingu
Greenwashing má viacero tvárí a tieto v nadväznosti na zvýšený dopyt po zelených produktoch stále pribúdajú. Jednou z tých novších je takzvané ekologické chvastanie, viac známe aj pod pojmom „eco bragging“. Z dlhodobo etablovaných foriem sem patr...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.