Zaspomínajme si, aké boli časy prieskumov v 90. rokoch?
J. H.: Napadla mi zaujímavá paralela. Keď som v roku 1997 začal pracovať v oblasti prieskumov, mal som pred sebou počítač a aj dnes mám pred sebou počítač. Áno, je tam viditeľný rozdiel, keďže používam notebook. Ale čo je zásadné, je fakt, že kým vtedy sme na prenos dát používali diskety a firma nemala internetovú sieť, a teda ani email, dnes je už takéto niečo nepredstaviteľné.
R. K.: Ja si spomínam, že kľúčovým zariadením bol fax. Dotazníky sa klientom faxovali, ručne korigovali a faxom posielali naspäť. Klientom sme ako výstupy z prieskumu tlačili a následne viazali excelovské tabuľky, ktoré mali aj 400 strán. Takže z hľadiska komunikácie a procesov sa toho zmenilo veľa. Ale z hľadiska výskumných techník a sociologickej vedy musím povedať, že stále platia rovnaké pravidlá. Stále platí rovnaká štatistická chyba, stále sa dopytujeme respondentov – aj keď sa práve vyvíjajú nástroje, kde ani toto nemusí byť potrebné – stále potrebujeme plus-mínus 1 000 respondentov na reprezentatívny prieskum. Takže ten základ, resp. podstata prieskumov sa nezmenila. Ale všetko okolo áno.
J. H.: Realizácia prieskumu v tom období trvala 6 – 12 týždňov, a keď sa aj niekde urobila chyba v dotazníku, tak sa to neopravovalo. Dnes sme na úrovní dní a s využitím AI dokonca málo hodín, ten progres je fascinujúci.
Ktoré faktory v uplynulých dekádach najviac ovplyvnili segment prieskumov?
R. K.: Určite to bol nástup online prieskumu. Dopytovanie štand...
Zostáva vám 85% na dočítanie.