Bežné ranné vstávanie mi robí problém (asi ako väčšine). Trochu iné je to počas dovolenky. Vtedy s radosťou štartujem z postele. Čím skôr, tým lepšie.
Počas letnej dovolenky si rád vychutnám východ slnka niekde na terase s dobrou kávou. V zime na lyžovačke ma vždy ženie pocit byť na svahu prvý a vychutnať si ten pokoj a samotu, kým sa zjazdovky zaplnia. Ale tie dovolenkové rána sa dosť líšia od tých v bežnom pracovnom týždni.
To sa mi lezie z postele naozaj ťažko a vyžaduje to veľa fyzickej aj mentálnej energie. Ale keďže každé ráno chystám raňajky a desiatu pre svoju dcéru, tak jednoducho musím. A potom musím ešte presvedčiť aj dcéru, aby ma nasledovala. To vyžaduje taktiež poriadnu dávku mentálnej energie, aby som si vymyslel nejaké tie motivačné reči. Nasleduje klasická ranná bitka o kúpeľňu. Trochu zrýchľujeme tempo, aby sme boli v škole načas. Školu máme kúsok od domu, takže chodíme pešo. Keď dcéru pred školou opustím, začína MOJE ráno.
Púšťam sa uličkami cez vilovú štvrť Starého mesta. Vychutnávam si pokoj, počúvam vzdialený rytmus ranného mesta. Nasávam energiu.
Do práce väčšinou dorazím ako prvý. Výnimkou sú rána, keď si nájdem čas aj na fitko. To ma dokáže perfektne nakopnúť. Deň má hneď iné tempo. Ale milujem tie rána, keď som v práci prvý a mám ešte dosť času vychutnať si vnútorný dvor u nás na Klariskej. Ranná káva, pohodička… a postupne sa trúsia do práce kolegovia. Tu sa končí MOJE ráno. Ide sa pracovať. Ale, keď to zhrniem, najlepšie ma dokáže nakopnúť ranný pokoj.
