Presne pred 50 rokmi sa vo vtedajšom Československu odohrávali spoločenské zmeny, ktoré výrazne formovali naše dejiny - tzv. Pražská jar bola v plnom prúde. Na ich čele stál Alexander Dubček, prvý tajomník Ústredného výboru KSČ, obľúbený politik, ktorý začal praktizovať ideu „socializmu s ľudskou tvárou“.
Tento vzlet rázne ukončila 21. augusta 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR, a tiež dôrazná intervencia vtedajšieho generálneho tajomníka ÚV KSSZ Leonida Brežneva.
Už 19. apríla sa do kín dostane nový slovenský film Dubček, venovaný kľúčovým momentom roku 1968, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili nielen život politika, ale aj život v celom Československu.
Režisérom historickej drámy je Laco Halama, známy predovšetkým z televíznych projektov, hlavnú postavu Alexandra Dubčeka stvárnil český herec slovenského pôvodu Adrian Jastraban, jeho manželku Táňa Radeva, Gustáva Husáka si zahral Stano Kráľ, Leonida Brežneva ukrajinský herec Volodymir Nečeperenko.
Pôvodný názov snímky Krátka jar, dlhá zima zostáva ako podtitul snímky. „Vystihuje literárnu predlohu a atmosféru, ktorú sme chceli do filmu dostať,“ vysvetlil režisér Laco Halama.
Historická dráma Dubček je prvým hraným filmom o tejto významnej osobnosti. "Celý príbeh je poňatý ako jedna veľká retrospektíva, ktorá sa začína a končí v deň osudovej cesty Alexandra Dubčeka do Prahy v roku 1992, počas ktorej si akoby spomínal na prelomové udalosti svojho života - najväčšie úspechy a popularitu, ale súčasne aj to najväčšie poníženie, ktoré nasledovalo v čase normalizácie," vysvetlil Halama.
Príbeh filmu sa odvíja v troch rozhodujúcich fázach Dubčekovho života. Prvá sa odohráva v roku 1968, v čase eufórie a následnej okupácie, v situácii, keď bol Dubček zadržiavaný v Moskve.
V tomto období sa nachádza v nesmierne zložitom psychickom aj fyzickom rozpoložení, rozhodnúť má o podpísaní alebo nepodpísaní tzv. Moskovských protokolov, ktorými by legalizoval pobyt vojsk na území Československa.
Ďalšou líniou je jeden deň roku 1978, počas ktorého sa hrdinovi filmu vynárajú retrospektívy spred desiatich rokov. Vykresľuje Dubčekov život v spoločenskej izolácii, atmosféru špehovania a poníženia.
Posledná línia zachytáva obdobie po roku 1989, je dokumentárna a ilustratívna, používa archívne materiály, ktoré pochádzajú z československých filmových týždenníkov.
Snímka nemá byť glorifikáciou muža, ktorý začal presadzovať socializmus s ľudskou tvárou. "Scenár nie je tak napísaný. Ukazuje aj Dubčekove slabosti, jeho nekomplikovanosť v istých veciach. Nemyslel na tri kroky dopredu, myslel si, že keď pôjde s ľudskosťou a s pravdou, musí sa to podariť. Trošku ako Václav Havel, ktorému sa to podarilo, lebo isté okolnosti už boli v 90. rokoch inak," hovorí o svojej filmovej postave Adrian Jastraban.
K filmu je komponovaná originálna hudba autorky Ľubice Čekovskej. Hudbu nahrával 31-členný symfonický orchester pod dirigentským vedením Adriána Kokoša.
“Tento film je určený všetkým generáciám, ktoré sú schopné reflektovať dejiny. Film by som odporučil aj mladým ľuďom. Hádam si uvedomia, že Dubček a jeho generácia nie sú len postavy z histórie, o ktorých sa učia v učebniciach.” hovorí dramaturg RTVS Roman Brat.
Film je trojjazyčný s titulkami. Vo filme účinkuje 35 hercov a 404 komparzistov. Dubček vznikol v produkcii RTVS a Filmpark production, v koprodukčnom partnerstve s Českou televíziou, za podpory Audiovizuálneho filmu a Ministerstva kultúry SR.