Je podpísaný pod televíznymi fenoménmi ako Vilomeniny, Je to možné?!, Mojsejovci, Celebrity Camp či reality šou Big Brother, ktorú pripravoval pre českú Novu. Je spoluautorom a režisérom galavečera OTO, pre JOJ realizuje už ôsmu sériu šou Česko Slovensko má talent. Jeffo Minařík, jeden z najznámejších slovenských televíznych režisérov veľkých šouprogramov.
Ste podpísaný pod množstvom veľkých televíznych šou na našom trhu. Po viacročnej prestávke ste sa nedávno vrátili aj ku galavečeru OTO. Na poste režiséra ste po piatich rokov vystriedali Petra Núňeza, zmenili ste dramaturgiu šou aj moderátora. Nakoľko ste mali voľnú ruku pri realizovaní zmien?
Dostali sme nepopísaný papier, takže sme mali absolútne voľné pole pôsobnosti. Jediným obmedzujúcim faktorom bol poddimenzovaný budget na tento typ formátu a veľmi zlé časové odhadnutie zo strany organizátorov.
Pre komerčné televízie je relevantný výkon programov. V prípade verejnoprávnej RTVS to až tak neplatí, ale predsa len spomeňme aj sledovanosť – zmeny v relácii sa jej nedotkli, v obchodnej cieľovej skupine 12 – 54 mal galavečer podiel takmer 31 percent, v rámci univerzálneho publika 12+ prekročil share 33 percent. Ako ste vy osobne spokojný s týmto výsledkom?
Nikdy nie som úplne spokojný, vždy chcem mať veci dotiahnuté do detailov. Tentoraz sme bojovali s časom – neskúšali sme, len sme program stihli pozične zbehnúť v chronologickom poradí. Takzvaná „zbiehačka“ sa začala až o 14.00 h v deň prenosu, takže generálku ste videli už naživo... Čísla sledovanosti ma až tak nezaujímajú; ak je to dobré, potešia, ale OTO si svoju priazeň zbieral roky.
Ak dokážete byť stále nepredvídateľný, diváka to jednoducho bude baviť.
Triapolhodinový priamy prenos bežal bez jediného reklamného brejku. Koľko improvizácie v ňom bolo? Videli sme napríklad zhasnutie svetiel v sále, počuli sme Sajfu ako hlas zo zákulisia...
Improvizujú amatéri a väčšinou to dopadne zle. Ako sme to celé vymysleli, tak sme to ľuďom v sále a televíznym divákom naservírovali. Dôležité je ustrážiť si hranicu, čo je ešte stráviteľné a čo už je cez povestnú čiaru všeobecnej akceptácie. Ak program prekvapil, tak je to v poriadku, pretože naším cieľom bolo zmeniť očakávaný zabehnutý model a prekvapiť kolegov.
Aký ste typ režiséra? Ako zvládate stres pri priamych prenosoch, kde môže zlyhať technika či ľudský faktor?
Mám okolo seba vybraný tím profesionálov, spolu sme pripravení riešiť aj neočakávané. Na druhej strane, ľudí, čo tejto práci nerozumejú a len sa tak tvária, nestrpím ani sekundu – toto je remeslo, kde majú zlyhania pri live prenose veľký vplyv na výsledok, preto od všetkých vyžadujem, aby boli dokonale sústredení.
V jesennej sezóne 2018 boli ťahákmi komerčných televízií okrem seriálov aj veľké šou, pričom Česko Slovensko má talent na JOJke ste pripravovali vy a tradične patrila k najsledovanejším programom roka. Čím to je, že Talent divákov bavil aj siedmykrát?
Myslím si, že je to prípravou – Talent je svedomito pripravovaný, pričom veľmi dôležitý je pre nás kasting, na ktorý vynakladáme obrovskú energiu. Práca s porotou, dramaturgické a tematické nastavenie zostrihov, to všetko je podľa mňa kľúčom, ktorý posúva tento formát nahor, takže je divácky úspešnejší. Náš tím má od televízie JOJ dôveru a absolútnu voľnosť, preto túto kreatívnu pohodu cítiť zo všetkých zostrihov jednotlivých epizód.
Televízna zábava sa zmenila. Dnes nás ľudia porovnávajú s celým svetom.
Česko-slovenskú verziu šou pripravujete od jej prvého uvedenia na obrazovky. V poslednej sérii ste priniesli zmeny na poste moderátorov, zmenila sa aj jedna z porotkýň. Čím sa inšpirujete pri novinkách v jednotlivých sériách?
Sledujeme, čo sa deje v iných krajinách, stále pracujeme a selektujeme nové nápady, inšpirujeme sa tiež prvkami z iných formátov. Dôležité však je pracovať s tým, čo príde, teda s talentmi, ktoré sa do šou prihlásia. Hlavne nechceme tlačiť na pílu a zaťažovať ľudí príbehmi, ktoré sa tam nehodia. Chceme byť trošku nečitateľní, aby divák hneď netušil, čo sa napokon stane. Ak stále dokážete byť nepredvídateľný, diváka to jednoducho bude baviť. Lebo príbeh o Červenej čiapočke s vlkom predsa poznáme. Ibaže by vlk nebol vlk (smiech).
Aké novinky prinesiete v ďalšej sérii Česko Slovensko má talent už túto jeseň?
Ôsma séria bude mať zopár prekvapení, ale prezradiť, čo to bude, by bola škoda. Dúfam, že sa to bude divákom páčiť.
Podľa akých kritérií si vyberáte účinkujúcich do šou, moderátorov či porotcov?
Výber je dôležitý, veľa selektujeme. Z kapacitných dôvodov nemôžu vystupovať všetci, ktorí sa prihlásia. Porotcovia dostávajú predvybrané vystúpenia, aby ich dokázali vnímať a vstrebať, aby tiež zažili prekvapenia a aby sme ich neunavili. Moderátori aj porota to zažívajú autenticky, ale to neznamená, že všetko, čo sa nakrúti, sa aj odvysiela. Práve ďalšia selekcia, tzv. editing, je to „kulinárske“ umenie, ktoré dá celej šou rozmanitú príchuť v jednotlivých častiach. Editing patrí medzi to najdôležitejšie a najprácnejšie práve pre nás tvorcov. Strihať viac ako tristo vystúpení v štrnástich epizódach, to už človek musí niečo o tomto remesle vedieť...
Pri zmenách vám dáva určité mantinely licencia, ale tiež česko-slovenský formát šou. Ako vás limituje rozdielnosť Čechov a Slovákov vo vnímaní zábavy?
Rozdiely sú aj nie sú. Mladí Česi nám nerozumejú, to je fakt. Na kastingoch nám čítajú z pier, keď hovoríme po slovensky. Ale nakoniec to naše formátovanie a štýl šou, aký divákom servírujeme v oboch krajinách, sa zatiaľ ukazuje ako obojstranne akceptovateľný, bavia sa oba národy. Mimochodom, v tíme máme aj českých kolegov, takže túto šou nerobia iba Slováci.
Čo teda musí mať úspešná šou, aby divákov bavila? Čo na nich platí? Čo chcú vidieť?
Tak toto keby sme na sto percent vedeli, tak máme na Kolibe päťdesiatmetrovú pozlátenú sochu (smiech). Úprimne, tomuto nerozumie nikto. Pred pätnástimi rokmi sa to ešte dalo nejako odhadnúť, ale dnes, pri tej obrovskej ponuke na internete, je to trošku ako strieľanie zo vzduchovky na tristo metrov v silnom vetre (smiech). To znamená – strieľajme, skúšajme, niečo ten terč trafí, ale čo a za akých okolností, to nikto vopred netuší...
Začínali ste s Mojsejovcami, Vilomeninami, Big Brother či Modrým z neba, čo boli fenomény svojej doby. Ako sa odvtedy zmenila televízna zábava? Kam sa posunula?
Zmenila sa. Pribudla obrovská konkurencia. Dnes nás ľudia porovnávajú s celým svetom. V jednotlivých krajinách sú lokalizované verzie šou a na mnohých miestach sa ten istý formát vyrába za úplne iný rozpočet, ako ho robíme my. Niekedy je „vtipné“, keď majú mladí ľudia očakávania na úrovni americkej alebo britskej verzie, a pritom tá naša má päťnásobne menší budget. Televízna produkcia je o finančných možnostiach trhu, no u nás sa investuje niekedy dokonca viac, ako by sa podľa tabuliek alebo koeficientov na počet obyvateľov vlastne malo. A výsledok je dobrý...
Aké projekty momentálne ešte pripravujete?
Niečo sa pripravuje, ale prezrádzať to by nebolo múdre, pretože preteky medzi televíziami sú v plnom prúde.
Máte nejaký vysnívaný formát, ktorý by ste chceli režírovať?
Ja prakticky vždy robím, čo momentálne chcem a nejakým spôsobom ma to osloví. Ale ak by som mal odpovedať na vašu otázku, tak film. Ten mi ešte chýba, ale keďže som veľmi náročný, tak by to nesmel byť priemerný film... takých tu máme veľa.