Jednotka RTVS uviedla na konci septembra na sobotné obrazovky novinku Pumpa. V necelej polhodine prináša každý týždeň humorno-satirický pohľad na aktuálne udalosti, ktoré sa dejú okolo nás. Politická satira divákov zaujala a jej sledovanosť má stúpajúcu tendenciu.
„Tento seriál by mal byť malým milým pozastavením sa, oddýchnutím si od každodenného zhonu a zároveň vtipným zhrnutím uplynulého týždňa,“ hovorí producent a režisér seriálu Peter Begányi.
Ako vznikol nápad na Pumpu?
Nápad som už dlhšie nosil v hlave, vedel som, že už je čas na nejakú politickú satiru. Veľakrát som si všimol, že pumpa funguje ako nejaký internet. Najmä v malých mestách, keď sa všetko zavrie, sa ľudia presunú na pumpu. Stretne sa tam zaujímavá societa ľudí, naozaj taká všehochuť. Inšpirovalo ma to, aby vznikol takýto formát.
Žáner politickej a spoločenskej satiry v posledných rokoch úplne zmizol zo slovenských televíznych obrazoviek.
Povedzme si to otvorene: Kvalitný humor je špinavá práca. Dúfame, že nie sme sami, kto má už plné zuby síce láskavej, ale bezzubej kritiky, ktorá len zastiera všeobecný kult priemernosti. V Pumpe chceme byť slušní, čestní a spravodliví, ale chceme si uťahovať zo všetkých. Politická korektnosť je mor, ktorý pomaly usmrcuje život.
Ponúkali ste tento formát aj iným televíziám, alebo ste išli cielene do RTVS?
Myslím si, že RTVS je na to najlepšia. Verejnoprávna televízia je tá, ktorá by mala dávať šancu novým veciam a mala by experimentovať a byť lídrom v nových formátoch. RTVS by mala byť tá odvážna, nie komerčné televízie. Preto sme išli práve sem.
Pre RTVS môže byť v istom momente politická satira risk.
Napriek častej irónií a sarkazmu nie je zmyslom relácie šírenie zlomyseľného výsmechu. Kvalitný humor nemôže byť nikdy primitívny. Naši hrdinovia si nikdy nerobia srandu z niekoho, ale vždy z niečoho. Vedenie verejnoprávnej televízie dalo priestor tomuto projektu, hoci dobre tušia, že ani oni nie sú na území Pumpy nijako chránení. Už zmena na poste programového riaditeľa však deklaruje, že v inštitúcii nastala nejaká zmena. Okrem toho sa zmenili aj politické pomery. Nemyslím si, že by sme mali byť všetci nejako ustráchaní. Stačí sa pozrieť, čo sa okolo nás deje. Zmena už je citeľná a RTVS má byť tou hybnou silou, ktorá reaguje na zmenu a udáva trendy.
Predpokladali ste, že bude mať Pumpa takú dobrú sledovanosť?
Ja som spokojný, ale primárne nám nejde o čísla. Čo sú dobré čísla? Podľa mňa je to milión divákov, ako mala niekedy Horná Dolná... S Pumpou chceme trochu zabaviť a vyfiltrovať hlavy. Keď sme sa ju rozhodli realizovať, povedali sme si, že budeme nesmierne vďační za každú sťažnosť. Najhoršie bude, keď budú všetci spokojní. To by znamenalo, že sme na celej čiare zlyhali. Naproti tomu úspechom by bolo, keby sa sťažovali všetci. Politici, herci, zaslúžilí umelci, celebrity, morálne aj duchovné autority, podnikatelia, robotníci, roľníci aj pracujúca inteligencia, lebo každý by sa v tom videl.
Koľko častí plánujete, prípadne na aké obdobie?
Najprv potrebujeme, aby sa Pumpa zastabilizovala. Po rozhovore s programovým riaditeľom RTVS Antonom Šulíkom počítame s celou sezónou. Pokiaľ bude ľudí baviť, má potenciál byť na obrazovke aj v ďalšej. Formát som postavil tak, aby sa neobohral ako platňa. Vždy tam môžu byť noví ľudia, obmeniť sa môžu aj hlavné postavy. Je to otvorená forma, s ktorou sa dá pracovať.
Podľa čoho ste si vyberali ľudí do tvorivého tímu?
Scenáre vznikajú metódou kolektívnej tvorby scenáristu, režiséra a hercov. Snažil som sa vybrať kvalitných ľudí, ktorí by tento formát potiahli. Vedel som, že Tomáš Jančo je dobrý režisér, ale je ešte lepší scenárista, už viac ako šesť rokov píše Hornú Dolnú. Na začiatku som mal len jednu podmienku, aby sme neboli druhou Hornou Dolnou, ale odlíšili sme sa. Či už intelektuálnou kvalitou, alebo aj herci stvárnením svojich postáv. A myslím, že to sa nám celkom darí. Jedinečný talent Dana Heribana a Miša Kubovčíka spočíva v tom, že dokážu intelektuálnej akrobacii dať pečať spontánneho až ľudového humoru. Z ostatných zložiek tímu mám okolo seba ľudí, s ktorými dlhodobo úspešne spolupracujem.
V každej epizóde máte zaujímavých hostí, mali ste profesora Krčméryho, ministrov, politikov… Sú ochotní prísť?
Zatiaľ som nestretol s tým, že by niekto vyslovene odmietol. Väčšinou chcú prísť, a to sme už oslovovali aj prokurátorov a iných ľudí, o ktorých si myslím, že majú čo povedať. Minimalistický koncept umožňuje reagovať veľmi pružne na udalosti týždňa, čo je jedným zo základných zmyslov tejto relácie. Ambíciou tvorcov sú však aj narážky na tabuizované témy. Chceme verbalizovať to, čo sa odohráva v temnom podvedomí národa. Národné traumy sú preto jednou z obľúbených tém v tejto predajni fosilných palív. Mali sme napríklad pani Bihariovú (predsedníčka Progresívneho Slovenska), s ktorou sme sa bavili o tom, že je Rómka.
Politikom tiež predpisujete ich repliky alebo reagujú na otázky podľa vlastného uváženia?
My im navrhneme, akou témou by sme ich chceli odprezentovať a ako si chceme urobiť srandu, či je to pre nich prijateľné. Podľa toho im napíšeme scenár. Pre nás je však dôležité, aby boli autentickí.
Vedeli by ste si predstaviť, že by ste si pozvali napríklad pani Záborskú?
Vedel by som si to predstaviť a chceme ju aj osloviť. Myslím si, že sa má k čomu vyjadriť. Na druhej strane však chceme zachovať určitú kvalitu relácie. Veľmi jednoduché je niekoho zhodiť, ale my chceme aj doručiť divákom nejaké posolstvo. O to sa snažíme v každej časti. V tejto epizóde budeme vtipne riešiť LGBT tému s Ferom Jokeom. Budeme mať aj novinárov, ktorí riešia veľké kauzy. Chceli by sme Moniku Tódovú alebo Petra Bárdyho. A, samozrejme, aj si z nich spravíme srandu, prečo radšej nešli do Nového času, ktorý má väčšiu čítanosť ako ich médium.
Je niekto, koho by ste určite nepozvali?
Určite nie fašistov. Chceme ľudí, s ktorými by ste mali chuť sa stretnúť a ktorí vás nejako obohatia alebo to má význam. Ja sám sa nechcem stretávať v práci, ktorú mám rád, s niekým, kto mi je vyslovene nesympatický. Prečo by som to robil?
Máte priestor venovať sa aj iným veciam? Na čom teraz pracujete?
Určite áno. Máme rozpracované dva hrané filmy, v jednom sme oslovili rakúskeho spisovateľa a novinára Martina Leidenfrosta, ktorý vydal knihu o slovenskej opatrovateľke, ktorú našli mŕtvu v jednej rakúskej rieke. K druhému filmu ma inšpirovala komédia Dámska šatňa od Arnošta Goldflama, čo je divadelná hra o štyroch herečkách rôznych vekových kategórií, ktoré sa pred predstavením stretávajú v šatni vidieckeho divadla. Riešia svoje životy a preplieta sa to s divadlom. Je to veľmi príjemná komédia, na ktorú sme nedávno kúpili práva a Hana Lasicová ju začala písať. Chceme spraviť kvalitnú, intelektuálnejšiu komédiu, akých je momentálne málo.
Raz ste povedali, že dobrý seriál by mal mať maximálne 12-13 častí.
To nie je z mojej hlavy. Sú to skúsenosti „starých“ dramaturgov, ktorí ešte robia aj v RTVS, že téma sa nedá naťahovať do nekonečna. Pri dennom seriáli, ktorý má výplňovú funkciu, sa to dá, ale dramatika vás nepustí. Keď si zoberiete aj seriály HBO alebo Netflixu, tak tie kvalitnejšie tiež nenaťahujú do nekonečna. Príbeh aj postavy majú nejaký vývoj a niekde sa musia uzavrieť. My máme napísaný napríklad jeden pekný seriál, ktorý sa ešte nerealizoval. Scenáristu sme na dva týždne zavreli do protialkoholickej liečebne a priniesol veľmi dobrý materiál. Je to téma, ktorá je v dnešnej dobe zaujímavá.
Veľa hovoríme o humore a vtipe. Myslíte si, že pandémia Covidu-19 nejako zmení divákov? Budú chcieť vidieť v televízii ľahšie žánre?
Nemyslím si. Podľa mňa politická satira v éteri chýbala. Národ a kultúra vôbec nemôže fungovať bez politickej satiry. My sme už boli v štádiu, kedy nemohol na politikov nikto nič povedať. Napríklad aj okolo prezidentky, ktorá je skvelá a vážime si ju, je už vybudovaný nejaký kult a nikto si z nej nemôže urobiť srandu. A to nie je dobré, lebo aj ona je človek z mäsa a kostí a možno si rada pozrie Pumpu a zasmeje sa na nej.
Diskusia vznikla už vtedy, keď sa prezidentka objavila v Inkognite, že v zábavnej relácii komerčnej televízie ako hlava štátu nemá čo robiť.
Tak potom nech nemá ani Instagram ani Facebook. Ja v tom nevidím problém. Hoci bola v humornej relácii, pôsobila decentne, mala autoritu a vážnosť, ktorá jej prináleží. Nie je správne robiť z politikov nedotknuteľných ľudí. Absencia ozdravného humoru už prináša bohužiaľ svoje hnilé ovocie: nárast vzájomnej nenávisti, iracionálnych konfliktov, paranoidných konšpirácií či bizarných povier.
Kto je Peter Begányi
Vyštudoval dokumentárnu tvorbu na VŠMU v Bratislave. Je autorom krátkeho filmu Koniec sveta (2003), filmov Pornoromantik (2005), Ja som bulvár (2007), dokumentu Osemašesťdesiatnik (2009) či Erotic Nation pre HBO (2009). V roku 2013 nakrútil krátkometrážny hraný film Výstava, za ktorý dostal národnú cenu Slnko v sieti 2013, Zlaté vajce Emira Kusturicu a cenu českého Febiofestu 2013 za najlepší hraný film. Pre RTVS nakrútil rodinný poviedkový seriál Superhrdinovia, pre televíziu Joj realizoval ako režisér a producent seriály Jenny, Semafor, Naši či historický krimiseriál 1890.