Ruské úrady pohrozili desiatim ruským nezávislým médiám pokutou až päť miliónov rubľov (v prepočte 54 000 eur) alebo zablokovaním, pokiaľ nezmažú svoje materiály o vojne na Ukrajine, uviedla dnes nezávislá ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW). Rusko obmedzovalo médiá aj v minulosti, ale teraz dosiahla vládna cenzúra nových výšin, myslí si riaditeľ HRW pre Európu a Strednú Áziu Hugh Williamson.
V sobotu ruský cenzúrny úrad Roskomnadzor nariadil niektorým médiám v krajine, aby odstránila zmienky, ktoré opisujú vojenský útok Ruska na Ukrajinu ako „inváziu“, „útok“ alebo „vyhlásenie vojny“. Vhodný termín je podľa neho „špeciálna vojenská operácia“. Úrady zablokovali stránky niektorých médií a tiež ich účty na facebooku a twitteri a apelujú na médiá, aby o dianí na Ukrajine informovali výhradne na základe oficiálnych oznámení predstaviteľov Ruska. Tá však často chýba alebo sa zásadne rozchádzajú s informáciami západných politikov i médií.
„V posledných desiatich rokoch ruské úrady využívali sieť nejasných zákonov a chatrných zámienok na zastrašovanie a prenasledovanie nezávislých a nesúhlasných hlasov,“ uviedol Williamson. „Teraz nehanebne zavádzajú cenzúru spojenú s falošným príbehom, ktorý musia všetci papagájovať.“
Varovanie pre desiatku médií
Medzi desiatkou médií, ktoré varovania od Roskomnadzoru dostali, sú napríklad stanice Dožď, rádio Echo Moskvy, web Mediazona alebo denník Novaja gazeta, ktorého šéfredaktor Dmitrij Muratov vlani dostal Nobelovu cenu za mier. V úrady kritizovanej skupine médií sú aj servery Inosmi.ru, Svobodnaja pressa, Lenizdat alebo Krym.Realii. Niektoré z médií už predtým Roskomnadzor označil za „zahraničných agentov“, pripomína HRW.
Šéfredaktor Echa Moskvy uviedol, že stanica stiahla kritizované materiály a zároveň zverejnila vysvetlenie, čo a prečo bolo zmazané. Uviedol tiež, že Echo Moskvy sa môže pokúsiť napadnúť príkaz Roskomnadzoru na súde.
Novaja gazeta čelí obvineniu zo „šírenia falošných informácií“
Až do nedele ruské ministerstvo obrany popieralo akékoľvek civilné i vojenské straty na životoch na ruskej strane. Ak by médiá dodržali oficiálne pokyny, museli by opakovať toto vládne stanovisko, píše HRW. Ukrajinská strana ale v tom čase informovala už o tisícoch ruských obetí a ranených. Novaja gazeta tak čelí obvineniu, že „šíri falošné informácie“, ktoré sa zakladajú na „propagande Spojených štátov“ a Severoatlantickej aliancie.
Novinári sa môžu v Rusku vyhnúť trestnému stíhaniu, len ak sú pripravení „ignorovať realitu“ a „naučiť sa nazývať čiernu bielu a bielu čiernu“, povedal zástupca šéfredaktora denníka Novaja Gazeta Kirill Martynov. Novaja Gazeta si podľa Martynova vyžiadala informácie o ruských stratách, odpovede sa ale nedočkala. Martynov tiež uviedol, že sa mu vyhrážalo trestným stíhaním za to, že informoval o tom, že ruské sily zabíjali na Ukrajine civilistov.
„Štáty majú legitímny záujem zabrániť šíreniu dezinformácií v čase vojny, ale ruské úrady idú ďaleko za rámec akýchkoľvek legitímnych cieľov,“ povedal Williamson. „Snahy o účinné nastolenie verejného informačného vákua sú zlé a môžu byť nebezpečné. Médiá a novinári by mali mať možnosť robiť svoju prácu zodpovedne, bez obáv z trestov a stíhania.“