Z postu šéfredaktora Českej tiskovej kanceláři po 25 rokoch odchádza Petr Holubec. Z ČTK vybudoval agentúru, ktorej slovenské nedokážu konkurovať. Agentúra je už dlhodobo ekonomicky nezávislá, prosperuje a jej kvalitu otvorene oceňujú aj slovenské médiá. Ak to okolnosti dovoľujú, mnohé z nich ju používajú ako primárny zdroj.
Slovenská verejnoprávna TASR či komerčná SITA jej úrovne nedosahujú. Nebolo to dávno, čo sa otvorene hovorilo o fúzii slovenskej konkurencie, aby ČTK nedovolili na slovenskom trhu prevziať prvenstvo. Hoci ide o verejnoprávnu agentúru, už roky funguje bez štátnych dotácií. Odmietla ich sama.
„Bola to naša voľba. Vydali sme sa náročnejšou cestou, no nikdy som to ani na sekundu neľutoval,“ hovorí Petr Holubec pre sesterský portál Mediahub.cz. Bývalý šéfredaktor tak naráža na štátne príspevky pre TASR, ktoré presahujú výšku príjmu z komerčnej činnosti. „Za svoju existenciu zinkasovala TASR na priamych štátnych dotáciách cca 55 miliónov eur. Od roku 1997, odkedy na trh vstúpila SITA, získala TASR dotácie približne 45 miliónov eur,“ hovorí riaditeľ konkurenčnej agentúry SITA Ivan Sámel.
Nevýhodná pozícia
SITA sa dlhodobo nachádza v ekonomicky nevýhodnej pozícii. Nízkym cenám, ktoré na trhu ponúka dotovaná verejnoprávna inštitúcia, nedokáže konkurovať. Z agentúry odišli viacerí kvalitní novinári, zahraničné spravodajstvo SITA preberá od konkurencie. Mnohých preto prekvapilo, keď pred dvomi rokmi kúpila cez svoju dcérsku spoločnosť Namav akcie vydavateľstva Petit Press, pod ktoré spadá Denník SME. Transakcia s úverovým krytím ľudí blízkym finančnej skupine Penta obchod vysvetlila.
„Slovenský trh je ešte menší než český. Nie je na ňom finančný priestor pre dve agentúry. Jedna alebo obe musia byť dotované,“ hovorí Petr Holubec. „Situáciu na Slovensku starostlivo nesledujem od čias, keď sme zrušili našu slovenskú redakciu, všeobecne je však možné povedať, že média sú vlastnená pre zisk, čo nie je prípad väčšiny agentúr, alebo pre vplyv. Nepoznám tlačovú agentúru vlastnenú mecenášom, ktorý ju dotuje, aby bola úplne nezávislá.“
Slová Protimonopolného úradu
Situáciu tlačových agentúr na Slovensku už viackrát riešil aj Protimonopolný úrad. Podľa neho má dotácia, ktorú TASR dostáva zo štátneho rozpočtu, potenciál ovplyvniť trh i správanie oboch tlačových agentúr. Podobne súhlasí s deformáciou cien, a teda aj súťaže. Ako vo svojich vyhláseniach ďalej úrad uvádza, ide o problém, ktorý vyplýva zo správania štátu a nie z priameho protisúťažného správania verejnoprávnej TASR.
Riaditeľ agentúry SITA, ktorý podnet na prešetrenie financovania TASR na Protimonopolný úrad niekoľkokrát podal, pri tom požiadavku štátu vlastniť agentúru pokladá za legitímnu: za predpokladu, že nebude súčasne pôsobiť na komerčnom trhu. Hoci po stiahnutí ČTK z trhu priame ohrozenie z českej strany nehrozí, fúzia by podľa riaditeľa TASR Jaroslava Rezníka vygenerovala všeobecne vyššiu kvalitu slovenského agentúrneho spravodajstva. „Myslím, že dnes sme k tomu oveľa bližšie, ako pred pár rokmi,“ dodáva Rezník.
Chyba vlády, ale i médií
Vraciame sa tak k nejasnej misii verejnoprávnej tlačovej agentúry a jej konkrétnemu napĺňaniu, z ktorého priamo vyplýva nastavenie systému financovania. Otázkou sa v minulosti zaoberala vláda Ivety Radičovej. V októbri 2011 bola dokonca zvolaná komisia na prípravu transformácie TASR. K prvému zasadnutiu však vzhľadom na predčasný pád vlády nedošlo.
Hoci z hľadiska výšky štátneho rozpočtu a pridelených dotácií nejde o vládnu prioritu, zlé nastavenie hospodárskej súťaže a súvisiace znižovanie cien ústi do mediálnych výstupov, ktoré dnes ťažko považovať za kvalitné. Riaditelia oboch slovenských agentúr pri tom ako jednu z možností považujú fúziu. Otázkou je, ako sa k téme postaví štát i slovenské médiá, ktoré by si miesto mlčania a využívania nízkych cien mali pýtať kvalitu a jasne ukázať ochotu vydať za ňu aj relevantnú protihodnotu.