Zvolili vás za nového predsedu združenia, ktorého fungovanie je pre búrlivý mediálny trh na Slovensku kľúčové. Aké sú vaše prvé myšlienky?
Myslím si, že v rámci predstavenstva funguje už zopár rokov veľmi dobrá partia, ktorá sa pozná či už osobne, alebo cez biznisy, ktoré riadi. Dokážu rozmýšľať o tom, čo asociácia, firmy a produkty potrebujú. Myslím, že nemáme žabomyšie vojny. Nik sa voči nikomu nepotrebuje vymedzovať. Je to vždy racionálna diskusia smerovaná k výsledku.
Akým smerom plánujete ako nový predseda Asociáciu posunúť?
Slovensko je malé. Nie je to len záležitosť médií, ale biznisu celkovo. Rozvoj smerom do šírky, do určitého záberu, je tak problematický, že sa stále v princípe točíme dookola, okolo tých istých vecí, tých istých problémov. Novou agendou je digitálny biznis. Na aktuálnom stretnutí predstavenstva sme preto riešili Tlačovú radu, do ktorej by mala vstúpiť aj IAB. Záležitosti, o ktorých rada diskutuje, už dávno nie sú len o tlači.
Je v prebiehajúcej digitalizácii vhodné, aby tieto dve entity existovali oddelene?
Prepojeniu sa nevyhneme. Množstvo sťažností, ktoré na radu smerujú, sú prepojené s digitálom. V printe môže chybu zaznamenať 50-tisíc čitateľov, v digitále je to 100-tisíc. Nie je to však iba o sťažnostiach. Prepojenie oboch organizácií je dôležité pre samotné vydavateľstvá, ktoré fungujú na oboch platformách. Nemožno ich riešiť nezávisle od seba. Ja dnes hovorím, že Tlačová rada je už archaický názov, musíme ju premenovať na tlačovo-digitálnu. Realita, kedy sa musíme baviť o digitále, nastala.
O vás sa nehovorí, že ste človek digitálu.
No, začal som v časoch, keď ešte neexistoval. (smiech) V rokoch, keď fungoval len print, sme žili len ním. Neskôr prišlo obdobie, keď sme museli začať uvažovať aj o digitále, no ešte stále to nebolo niečo, čo sme vnímali ako budúcnosť. Neverili sme, že nás to bude ťahať ďalej, či už obsahovo, alebo produktovo. Veľká zmena pre mňa osobne nastala v roku 2010, keď sme sa spojili s Azetom. V tom čase som bol na čele vydavateľstva Ringier Axel Springer, ktoré akvizíciu realizovalo. Od tej doby som reálne začal vnímať digitálny biznis ako jediné dôležité východisko do budúcnosti. Dnes venujem digitálu 80 percent svojej práce.
Tlačová rada i Asociácia stratili v poslednej dobe vitalitu. Sťažností je množstvo, no prítomnosť regulátora nie je v spoločnosti hmatateľná. V čom je problém?
Je to celé najmä o postoji vydavateľov. Tí, ktorí sú súčasťou Asociácie, musia rešpektovať rozhodnutia rady. Posledných desať rokov bolo spojených s tým, že Tlačová rada vyniesla rozhodnutie, no následná ochota šéfredaktorov prijať záväzky bola mizivá. Práve o tom sme hovorili aj na poslednom stretnutí. Vypracovali sme nový funkčný Etický kódex. Akonáhle ho vydavatelia prijmú, bude podľa neho Tlačová rada postupovať. Na to, aby to fungovalo, však musíme v prvom rade všetci rešpektovať jej predstavenstvo.
Eva Pauliaková, čerstvo zvolená výkonná riaditeľka Asociácie, vo svojom prejave uviedla, že v zahraničí je viazanosť na print stále veľmi veľká. Je ten trend na Slovensku podobný alebo svoju pozornosť venujeme už iba digitalizácii?
Nepovedal by som, že sa na západe podporuje print a digitál stráca. Aj tam prichádza k prerodu. Dnes už ten rozdiel v rámci európskych krajín nie je tak ohromne veľký – digitál dotlačil mediálny svet do bodu, v ktorom krajiny uvažujú úplne rovnako a v tom istom časovom rozmedzí. A európska legislatíva je platná pre všetkých členov EÚ. My dnes na pôde Európskej komisie napríklad bojujeme za zákonodarstvo, ktoré bude úplne rovnaké u nás, vo Francúzsku i Švajčiarsku. A je úplne jedno, či je printové alebo digitálne.
Je možné zjednotiť tak diverzifikovaný mediálny trh?
Zaiste je to veľká výzva. No za posledné tri - štyri roky vnímam, že legislatívne veci, ktoré sa riešia na európskej pôde, sú skôr v oblasti ochrany autorských práv. A ochrany proti globalizácii veľkých hráčov ako Google či Facebook. Boj prebieha už tri roky a ich tlak je, samozrejme, veľmi veľký. Rovnako veľká je však snaha jednotlivých európskych krajín bojovať proti tomu, aby trh s informáciami globálni hráči ovládli. Toto sú dve hlavné oblasti, o ktoré na pôde Európskej komisie bojujeme.
Komisia v rámci pripravovaných zmien aktuálne zisťuje postoj európskych vydavateľstiev. Čo by ste považovali za ideálny legislatívny výstup?
V rámci riešenia autorských práv je digitál podstatne náročnejší než bol print. V ňom sme vedeli zadefinovať copyright veľmi jasne. V digitálnom veku nejde o otázky dní, týždňov, mesiacov, ale minút, kým môže niekto niečo skopírovať a následne použiť ako vlastný autorský text či fotografiu. Dokonca dokáže systémovo ovplyvniť, kedy bol príspevok publikovaný.
Nie som v téme tak hlboko, aby som šiel do detailov pripravovaných legislatív. No z pohľadu nás ako vydavateľov je našim veľkým záujmom, aby bola situácia autorských práv vyriešená. Kradnutie autorského obsahu funguje aj na Slovensku, a to dramaticky. Nevieme sa tomu brániť. Verím, že nová legislatíva podobné aktivity zastaví.
Kto je Peter Mertus
Generálny riaditeľ spoločnosti News and Media Holding, pod ktorou Penta sústredí svoje mediálne aktivity. Spoločnosť riadi vydavateľské domy 7Plus, Trend Holding a Centrum holding. Cez spoločnosť Namav vlastní 45% podiel vo vydavateľstve Petit Press. Predtým Mertus pôsobil 14 rokov ako generálny riaditeľ najväčšieho vydavateľstva na Slovensku Ringier Axel Springer Slovakia a paralelne v rokoch 2006 až 2010 pôsobil ako člen predstavenstva Ringier AG so sídlom v Švajčiarsku. Aktuálne bol zvolený za predsedu Asociácie vydavateľov tlače.