Kedysi dávno keď neexistovali chladničky, ten, kto ulovil jeleňa sa s ním podelil s ostatnými. Keď sa nabudúce podarilo uloviť jeleňa niekomu inému, podelil sa aj s tým prvým lovcom.
Lebo reciprocita. Určite ste už videli videá, v ktorých si ľudia pýtajú jedlo od cudzích ľudí a nikto im nič nedá. Ale nakoniec sa o jedlo podelí práve ten, kto ho má nedostatok – bezdomovec. Ak chcete, pozrite si video z New Yorku:
Keď pre nás niekto niečo urobí, aj keď naozaj nezištne, máme z toho blbý pocit. Nechceme ostať nič dlžní. Keď nás nejakí nudní kamoši pozvú k sebe na návštevu, na revanš ich pozveme aj my, aj keď by bolo hocičo iné zaujímavejšie ako práve oni.
Nikto nechce ostať dlžný. A už vôbec nie vaši fanúšikovia. Pred viacerými rokmi tak urobil aj slávny autor hororových príbehov - Stephen King. Svoju novú knihu nevydal štandardne, ale poskytol ju na stiahnutie zdarma. Čitatelia sa mohli dobrovoľne rozhodnúť, či mu za to niečo pošlú na účet, alebo nie. Takisto sa sami rozhodovali o výške odmeny. Výsledok: Kingovi to zarobilo trikrát viac peňazí ako jeho predchádzajúca kniha, štandardne vydaná a distribuovaná v kníhkupectvách. Vynechal náklady na tlač, províziu vydavateľa a distribútora a z pohodlia svojej obývačky zarobil milióny.
Preto, ak nechcete mať blbý pocit z toho, že u vás pracujú stážisti zadarmo, dajte im aspoň symbolickú odmenu. Fenomén reciprocity sa využíva aj v reklame. Štandardným príkladom sú ochutnávky, či darčeky pre zákazníkov. Mnohým dávajú pocit záväzku, že dali mi niečo zdarma, tak si od nich niečo kúpim. Sú charitatívne organizácie, ktoré posielajú ľuďom domov pekné pohľadnice. V sprievodnom liste sa píše, že aj keď im nič neprispejete, pohľadnice sú vaše.
No neprispeli by ste? Alebo keď vám dajú ochutnať z niečoho zadarmo, je to už také blbé ten produkt nekúpiť, že?