Keď niečo dostaneme zadarmo, len tak, bez snahy, aktivity, vážime si to oveľa menej, ako keď musíme pre to niečo urobiť. Platí to pre nové auto, ktoré niekto dostane k osemnástym narodeninám od zámožných rodičov, na rozdiel od iného, kto si naň šetrí sedem rokov. Ale platí to rovnako aj pre slobodu. „Len ten, kto si slobodu vybojoval, je jej hoden,“ hovorí nápis na budove Ústavu pamäti národa. Ale poďme späť k marketingu.
Jeden nadšenec Harley-Davidsonov si ručne poskladal vlastnú motorku. Víkendy, noci, dovolenky trávil v garáži, zháňal si k nej diely, venoval tomu všetok čas. Keď bol jeho obľúbený model hotový, rozhodol sa ho predať. Ponúkal ho však za dvojnásobnú cenu, ako taká istá motorka stála. A nikto ju nekúpil. Tú námahu, ktorú do toho dal, dokázal oceniť len on sám. Z toho istého dôvodu napríklad ľudia často pri predaji „prestrelia“ cenu bytu, ktorý si sami zrekonštruovali.
Vľavo: bežná reklama na Camulet baking Powder, vpravo:reklama s receptom
Začiatkom minulého storočia boli instantné zmesi na koláče prepadákom. Gazdinky si také koláče nevážili a nechceli, lebo sa s nimi vôbec nenarobili. Až keď bolo treba do nich pridať vajce, alebo sa inak mohli na koláči podieľať, tak ich vzali za svoje. Prežili preto tie firmy, ktoré okrem svojho produktu začali gazdinkám ponúkať aj recepty, v ktorých sa používali ich produkty.
Z tohto pocitu ťaží aj Lego, alebo IKEA. Považujete za hodnotnejší nábytok, keď si ho sami postavíte, ako keď kúpite už hotovú skrinku. Inak, návody IKEA sa stali už takým silným fenoménom, že ich v komunikácii využívajú aj iné značky či inštitúcie. Napríklad Europol paródiou na IKEA návod „definoval“ Švédsko vo svojej kampani, v ktorej vyzýval na pomoc ľudí pri hľadaní zločincov.
Zdroje: Europol, Rolf Dobelli, Umenie jasného myslenia
Prečítajte si aj: