Typickou reakciou človeka na nedostatok niečoho či ťažšiu dosiahnuteľnosť cieľa je strata triezveho uvažovania. Realitní makléri často používajú tento trik na váhajúcich kupcov: zavolajú im, že o nehnuteľnosť sa práve vážne zaujímal niekto iný a tak dostanú kupujúceho do stresu a prinútia ho rýchlo sa rozhodnúť.
V experimente, v ktorom dali študentom vybrať, ktorý plagát sa im páči najviac s tým, že si potom z prezentovanej kolekcie môžu zobrať domov ktorýkoľvek, okrem jedného, ktorý bol už zabookovaný, sa všetkým najviac páčil práve ten.
Tento fenomén často využívajú napríklad portály na rezerváciu hotelov či leteniek, ktoré klamú. Červeným tam svieti, že si túto izbu dnes už pozeralo X ľudí a v hoteli sú voľné už iba posledné 2 izby.
Niekoľkokrát sa mi stalo, že po príchode do hotela som zistil, že v skutočnosti majú voľných asi sto izieb.
Posledná šanca vidieť nosorožce, kým nevymrú! Posledné pozemky s výhľadom na more! Alebo posledné byty s vlastnou terasou! Všetky tieto naliehania na to, že o niečo prídeme, ak okamžite nezareagujeme, fungujú.
Ľudia nechcú stratiť poslednú šancu niečo získať keď už už hrozí, že to o hodinu, deň nebude možné. Preto v reklame stále fungujú argumenty ako len do vypredania zásob, prvých 10 kusov s bonusom, alebo zľavou a podobne.
Využili ho aj napríklad v austrálskej sieti fastfoodov, kde naschvál „obmedzili“ možnosť kúpiť si hranolčeky v akciovej cene iba za jeden dolár: mohli ste kúpiť naraz iba štyri porcie.
Ľudia následne vymýšľali spôsoby, ako to obísť, vyšli z predajne a znovu vošli a kúpili si ďalšie, či poprosili ľudí v rade, ktorí hranolčeky nechceli, nech ich kúpia pre nich. Vďaka „obmedzeniu“ tak nakoniec nakúpili viac.