Dvaja bratia viedli krajčírstvo. Keď sa zákazníkovi oblek páčil, zakričal na brata, že koľko to stojí? Ten z diaľky zakričal, že 42 dolárov. Cenu naschvál prehnal. Jeho brat sa ale tváril, že nepočul a obrátil sa k zákazníkovi, že stojí 22 dolárov, akoby prepočul cenu. Väčšina zákazníkov rýchlo položila 22 dolárov a utekala s dobrým nákupom rýchlo preč. Nepripomína vám to niečo?
V jednom výskume dvom skupinám skúsených realitných maklérov ukázali dom, ktorého cenu mali odhadnúť. Zároveň im poskytli informáciu o cene domov v danej lokalite. Jedným hovorili, že je to napríklad 100 tisíc dolárov, druhým, že 200. Odhad ceny bol výrazne ovplyvnený informáciou, ktorá ukotvila v hlavách maklérov cenu nehnuteľností v danej lokalite.
Z tohto súdka isto poznáte Cheerleader Effect, zvaný aj Group Attractiveness Effect. S touto chybou v uvažovaní prišli vedci Drew Walker a Edward Vul. V piatich štúdiách účastníci hodnotili atraktívnosť mužských a ženských tvárí zobrazených na skupinovej fotografii, a individuálnych fotografiách. Ľudia na skupinových fotografiách získali vyššie skóre ako jednotlivci. Účastníci štúdie sa viac zamerali na atraktívnych ľudí ako na nepríťažlivé osoby v skupine.
Mnohé obchody pracujú s princípom kontrastu pri uvedení pôvodnej ceny. Táto finta nám dáva pocit, že kupujeme niečo hodnotné za menej peňazí, akú to má skutočnú hodnotu. Ak určíte nejakú “kotvu”, napríklad finančnú, ľudia sa jej chytia a ovplyvní ich uvažovanie.