Blesková správa: autobus nebezpečne predbiehal, vrazil do druhého autobusu, na mieste je 25 mŕtvych, k nehode mieria záchranári a polícia.
Túto správu zverejňuje médium na Instagrame a Facebooku. Správa si žije svojím životom, ostatní ju pochopiteľne preberajú na svoje weby a snažia sa to overiť. Bežní ľudia tomu, samozrejme, veria, nemajú šancu overovať správy a postoje publikované na sociálnych sieťach, zvlášť pri dôveryhodnejších organizáciách, ľuďoch či hercoch.
Po dvoch hodinách médium zverejňuje: naša správa na sociálnych sieťach nie je pravdivá, chceli sme urobiť kampaň na bezpečnosť cestnej premávky, že vodiči autobusov nemajú jazdiť rýchlo a nebezpečne predbiehať.
Alebo: čitateľ, ty si trhni nohou, nám nejde o správy! V rámci reklamnej kampane je dovolený aj hoax, niekoho nahnevať! Robíme to totiž v mene dobra! A pokiaľ to nechápeš, tak si spadol na hlavu.
Príde vám to divné, pochybné? Demotivujúce? Na úrovni hoaxov o čomkoľvek? Mne áno, možno som jediný... Avšak ľuďom v reklamných agentúrach to zrejme v poslednej dobe príde ako fantastický nápad, za ktorý sa potľapkajú na porade po chrbte a možno si na to dajú aj pohárik, ako parádne to vyšlo. Koľko mali citácií, koľko mali textov, ako to skvele natočili v televízii a odvysielali v rádiových správach.
Je to chyba médií, že si to neoveria? A je to chyba ľudí, že veria overeným sociálnym sieťam? Dobre, médiá majú overovať, ako ale chcete overiť napríklad tvrdenie herečky, že ju niekto vydiera kvôli intímnym fotkám? Ako to môže médium overiť, navyše, ak to tvrdí herečka na svojom oficiálnom profile. A ako to môže overiť bežný človek na sociálnych sieťach, to už nie je vôbec jasné, je to preňho nemožné.
Ide totiž o informáciu, ktorá sa nestala, alebo je dosť upravená, teda o klasický hoax. Rozdiel je ten, že je údajne páchaný v mene dobra, síce pre biznis, ale ten správny biznis. Treba povedať, že tieto kampane sú neuveriteľne hlúpe, aj keby vyhrali tisíc ocenení.
V agentúrach to asi nevedia, ale tento druh „zábavy“ v československých krajinách začal prisprostým dokumentárnym filmom Český sen, v ktorom autori vytvorili reklamnú kampaň na fiktívny obchodný dom, aby dokázali, ako ľudia ľahko podľahnú vábeniu nízkej ceny a že by si teda informácie mali overovať.
Keď som videl zábery smutných dôchodcov, ktorí naleteli, trávili dve hodiny v autobuse, tak mi ich bolo ľúto. Autori však dokázali to, že keď ľudia nemajú peniaze, tak sa zháňajú po lacnejšom tovare a informácie veľmi neoverujú. Na počudovanie!
Na Slovensku tento druh „reklamštiny“ pokračoval prednedávnom kampaňou na hoaxy, ktorej predstavitelia boli moderátormi hlavných večerných správ a niektorí ľudia na počudovanie naleteli. Bingo! Na počudovanie!
A teraz informácia o vydieraní sexuálnymi fotkami a niektorí ľudia a médiá opäť uverili. V prospech mobilného operátora. Na počudovanie!
Bude dobré, keď tieto plytké, hlúpe a podlé kampane skončia. Ide z nich iba sklamanie, že ľudia zase naleteli. Až sa potom zase osvietení budú pýtať, prečo ľudia niečomu, autoritám, médiám neveria, môžeme zaklopať v niektorých reklamných agentúrach a pomazaných hláv sa opýtať, čo na to hovoria. Určite budú bláboliť niečo o hoaxoch, Facebooku, hoaxeroch, Instagrame, hybridnej vojne...
O sebe však nepovedia ani slovo, pretože ich úloha im nenapadne a aj keby: to predsa bola reklamná kampaň pre dobrú vec. Že výsledok je rovnaký? Kto by riešil detaily...