Politické strany či ďalšie subjekty v Európskej únii by už v budúcnosti nemali mať možnosť ovplyvňovať voličov na internete pomocou skrytej politickej reklamy . Európska komisia zverejnila návrh pravidiel, ktoré zavádzajú povinné označovanie politickej reklamy, ktorá bude musieť obsahovať údaje o svojom zadávateľovi či cene.
Kto povinnosť nesplní, tomu bude hroziť pokuta. Ak plán exekutívy Únie podporia členské štáty a Európsky parlament, ľudia tiež dostanú možnosť odmietnuť konkrétne cielenú reklamu.
Jasné označenie platených príspevkov
Brusel dlhodobo kritizuje manipuláciu na sociálnych sieťach, kde sa politické subjekty obzvlášť pred voľbami mnohokrát snažia ovplyvňovať voličov vo svoj prospech skrytou reklamou. „Voľby nesmú byť súťažou kamufláže a netransparentných metód. Nové technológie by mali byť nástrojmi pre emancipáciu, nie pre manipuláciu,“ povedala podpredsedníčka EK Věra Jourová, ktorá návrhy motivované snahou o posilňovanie demokratických princípov v EÚ pripravila.
Povinné označovanie sa bude týkať reklám zadávaných politickými subjektmi alebo v ich záujme, rovnako ako reklám o konkrétnej spoločenskej téme, ktorých cieľom je ovplyvniť správanie voličov. Tieto platené príspevky budú musieť obsahovať jasne viditeľný údaj o tom, kto ich zadal. Ľahko dohľadateľné by potom mali byť informácie o cene, zdroji financovania či voľbách, kvôli ktorým reklama vznikla.
Nové pravidlá pre targeting
Nové pravidlá sa dotknú aj takzvaného targetingu, teda inzercie pomocou technológií presne zacielených na úzke skupiny obyvateľov. V EÚ má byť úplne zakázané využívať na tieto účely najcitlivejšie osobné údaje, ako sú rasový pôvod, náboženské presvedčenie či sexuálna orientácia. U cielených reklám bude okrem toho musieť byť zrejmé, na základe akých údajov sa zobrazujú konkrétnemu človeku. Ten potom bude mať ľahkú možnosť ich sledovania odmietnuť.
Nové povinnosti sa budú vzťahovať na politické strany, reklamné spoločnosti aj internetové platformy, na ktorých budú inzeráty publikované. Kontrolu dodržiavania pravidiel budú mať na starosti úrady členských krajín. V prípade ich porušenia majú podľa komisie siahnuť k „efektívnym, primeraným a odstrašujúcim pokutám“.
Technologickým gigantom hrozí pokuta vo výške 4 percent z obratu
Veľkým americkým firmám ako sú Meta, teda niekdajší Facebook, či Google môže hroziť v krajnom prípade pokuta vo výške až štyroch percent ich celosvetového obratu. Práve tieto spoločnosti, ktoré majú z politických reklám príjmy vo výške stoviek miliónov dolárov ročne, na základe skorších dohôd s komisiou už dobrovoľne zaviedli niektoré obmedzenia týkajúce sa politickej inzercie.
Jourová v rámci balíčka predstavila aj návrhy týkajúce sa úprav fungovania celoeurópskych politických strán a volebného práva obyvateľov zdržiavajúcich sa mimo krajiny, ktorej sú občanmi. Títo ľudia, ktorých je v EÚ cez 13 miliónov, majú právo v zahraničí voliť do európskych a obecných volieb. Na základe navrhovanej právnej úpravy ich budú musieť miestne úrady informovať o volebných právach. Úrady v ich pôvodnej krajine ich zase nebudú vyraďovať zo zoznamu voličov pre prípad, že by chceli voliť tam.
Aktualizácia nariadenia o stranách má zase podľa komisie okrem iného spriehľadniť finančné dary, ktoré strany dostávajú. Jeho cieľom je tiež zjednodušiť interakciu celoeurópskych strán s ich členskými stranami z jednotlivých krajín alebo odbúrať prebytočnú administratívnu záťaž.
O návrhoch komisie budú v budúcom roku, teda zrejme aj za českého predsedníctva EÚ, rokovať členské štáty a europoslanci. Úniová exekutíva sa usiluje o konečné schválenie pravidiel do roku 2023, aby sa nimi riadila kampaň pred európskymi voľbami v roku nasledujúcom.