V diplomacii hľadáme najlepšie možné riešenie
Diplomacia nie je len vecou hodnôt, ide v nej najmä o záujmy a výsledok. Jej cieľom je obhájiť štátny záujem a s tým je následne spojená prosperita krajiny. Do akej miery je teda dôležitá komunikácia, ktorá je esenciou diplomacie? A čím je špecifická komunikácia, ktorú používajú diplomati? Dozviete sa vo videorozhovore alebo v podcaste OK 360°.
„Komunikácia je celý náš život, je to ako dieťa, ktoré komunikuje svojimi gestami. V diplomatickom svete ju vnímam v dvoch rovinách, najprv ako komunikáciu s partnermi, ktorú nie vždy vidíme, pretože neprebieha na verejnosti, ale na bilaterálnych rokovaniach, kde si volím jazyk, ktorým komunikujem. Potom je to verejná komunikácia, ktorá sa používa ako isté nátlakové vymedzenie priestoru. Táto správa má svoj účel, význam a kontroverznosť, ktorá môže byť zámerná alebo spôsobená aj neobratnosťou,“ hovorí bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer.
„Vo svete diplomacie a politiky je iný mindset, každý diplomat vie, že sa s partnerom musí dohodnúť a nemôže ho zlikvidovať. Ak mám vyzývateľa a potrebujem presadiť niečo za Slovensko, tak ho nemôžem poraziť ani ponížiť. Musím nájsť to najlepšie možné východisko pre mňa. V politike sa snažíme likvidovať partnerov a niekedy aj ponížiť či vytlačiť ich z priestoru. V diplomacii to nie je možné. Diplomatická komunikácia je v tomto iná, pretože musím nájsť riešenie a presadiť v maximálnej možnej miere záujem tak, aby ľudia neodchádzali od stola spokojní, ale aby každý od stola odchádzal rovnako nespokojný.“
Diskusia v Michalovciach: Ani dnes by som to neurobil inak
V marci sa Rastislav Káčer spolu s Jaroslavom Naďom zúčastnil diskusie v Michalovciach. Tá však nedopadla dobre. Ako to vníma s odstupom času? Stratil vtedy nervy alebo celá komunikácia nabrala iný význam?
„Absolútne som nestratil nervy, no bola chyba, že nebol urobený záber na celkovú atmosféru v tej miestnosti, kde bol strašný hluk a nepočul som ani moderátorku, keď sa ma pýtala otázky. Bol tam zorganizovaný rev a cieľom týchto navozených ľudí bolo nás vyhnať z javiska, aby sme mávli rukou a povedali si, že odchádzame preč, lebo to nemá žiaden zmysel. K tomu sme sa nenechali vyprovokovať a ja stále nechápem v čom je problém.“
„Dostal som stovky správ, na ulici ma zastavovali ľudia, že konečne im niekto povedal to, čo im patrí v zmysle - revete ako paviáni alebo sa správate ako dobytok. A potom niektoré média napísali, že Káčer nadáva ľudom do paviánov a dobytka. Myslím si, že je obrovský rozdiel, ak dvihnem hlas v miestnosti, kde nepočujem sám seba a poviem, aby sa ľudia nesprávali ako dobytok.“
„Spätne nechápem tú interpretáciu od mnohých príčetných ľudí, ktorí povedia, že Káčer stráca nervy. A čo mám robiť, keď na nás nadávali, pľuvali a vyhrážali sa nám smrťou? To mám len tak sedieť a usmievať sa, prípadne sa zodvihnúť a odísť? V takej situácii si myslím, že je absolútne primeraná komunikácia zvýšeným hlasom a povedať ľuďom, že vaši starí otcovia by sa za vás hanbili. Milan R. Štefánik by sa z vás povracal a vy sa správate ako dobytok. Neurobil by som to inak ani zajtra či pozajtra. Žiaden minister zahraničných vecí nebol v takej situácii, keď oproti nemu sedí tristo ľudí, z ktorých polovica na vás kričí slová ako sviňa zapredaná a iné vulgarizmy najhrubšieho kalibru.“
Hegerov výstup v televízii bolo nekonečné babráctvo
Nebolo to tak dávno, keď Eduard Heger vystúpil vo verejnoprávnej RTVS a vyzval prezidentku, aby ho neodvolávala, pretože si všetci poškodíme. Túto fatálnu chybu komentuje aj Rastislav Káčer:
„V prípade vystúpenia Hegera v televízii sa ukázala obrovská nekorektnosť, ako aj v prípade Michaloviec. Vidím tu nekorektnosť správania v médiách, keď vytrhli vetu z kontextu diskusie a napísali, že Káčer urobil status o tom, akým je Heger babrákom. Tak ako som nikomu nenadával do paviánov a dobytka, tak aj tu je rozdiel napísať v rámci diskusie v nejakom kontexte, že to bolo babráctvo. V tom je obrovský komunikačný rozdiel. Ten rozhovor bol však nekonečné babráctvo.“
„Heger bol dobrým premiérom, z pohľadu agendy vlády a manažmentu bol až nadpriemerne kvalitným premiérom. Navonok to však bola čistá katastrofa. Všetko je to o komunikácii, keď imidžovo nepopulárna vláda sa stáva terčom posmechu a hádzania blata. Môže presadzovať nejaké veci, no aj tak mnohí ľudia budú proti nej. Potvrdzujú to aj dnešné prieskumy, že ľudia vláde nedôverujú. Nepovažujem preto Hegera za babráka, pretože vládu nemanažoval zle. Naopak si myslím, že fungovala celkom dobre, avšak pani prezidentka mala byť ráznejšia v tom, aby zabránila tomu, že tento nenormálny stav vlády a jej nedôvery pokračoval desať mesiacov.“
Slováci majú historickú chorobu
Pri odchode zo svojej funkcie uviedol Rastislav Káčer v rezignačnom liste, že už ďalej nedokáže fungovať vo vláde, kde je nedôvera. Aký má preto názor na súčasnú vládu?
„Stále veríme, že ak zmiešame nejaké ingrediencie a príde niekto z odborníkov, tak to konečne budeme robiť správne. Nechápeme, že keď nám niečo nevychádza, tak máme niečo zle systémovo nastavené. Nestačí vymeniť Eda za Ľuda a modliť sa, že kedy konečne prídu odborníci. Problémom Hegerovej vlády nebola neodbornosť, ale systémové ústavné nastavenia, ktoré bez ohľadu na to, kto bude vo vláde, nás vždy dovedú do tých istých problémov a robiť tak budeme tie isté chyby.“
„Slováci majú zároveň zvláštnu historickú chorobu, k nášmu samostatnému štátu sme prišli veľmi ľahko, nič sme nemuseli obetovať. Zostalo v nás však niečo také ako permanentná nedôvera voči akémukoľvek spravovaniu. Vždy sme robili všetko proti oficiálnej autorite. Máme mentalitu ako obísť pravidlá a s vrchnosťou vykývať. Zanedbali sme aj vzdelávanie a výchovu k občianstvu.“
A čo by odkázal mladým ľuďom z pohľadu diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí?
„Mladým ľuďom by som odkázal, aby verili v túto krajinu a nerezignovali, pretože potrebujeme silnejšiu občiansku mobilizáciu, aby sme preklenuli nedôveru voči politike a inštitúciám.“