Čo vás po viac ako dvoch desaťročiach baví na televízii?
Môj vzťah k televízii a k televíznemu spravodajstvu sa mení rokmi. Dnes si ho už viac užívam. Neznamená to, že to flákam, to vôbec nie. Ale vychutnávam si moment živého televízneho vysielania a aj pocit z toho, že odvádzam servis televízii aj divákom. Tí očakávajú pri správach istý štandard, level podávania informácií.
Ako sa motivujete k profesionálnemu výkonu?
Kedysi v tom bola viac tréma, ktorá človeka môže zvalcovať, dnes je to adrenalín. Nesmiete si pripúšťať veľkú zodpovednosť a to, koľko ľudí vás sledujete a či sa nepomýlite. V istom veku som sa ale posunul do takej pohody, že si pripustím, že aj mýliť sa je ľudské, reagovať spontánne je ľudské a že sa to môže aj v spravodajstve. Užívam si to, pretože máme aj témy, ktoré človeka rozosmejú a nie je zlé si to priznať. Potom sú ale témy vážne, ktoré treba ustáť. Je za tým aj miera zodpovednosti. Tréma by však nemala zvíťaziť nad koncentráciou alebo radosťou z toho, čo robíme.
Aké sa rokmi mení samotné televízne spravodajstvo? Je iné, ako keď ste začínali?
Vo svojej podstate sa veľmi nezmenilo. Prinášame divákom infotainment. V spravodajstve ho nesmieme veľmi komentovať, na to sú publicistické formáty. To, čo sa mení je vizuál štúdia, máme rôzne interaktívne možnosti, zjednodušili sa samotné príspevky. Kedysi sme mali obrovské kamery, dnes sa už filmuje mobilom.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
