Nadácia Pontis prepája svety, ktoré by sa inak nestretli. Vytvára spojenia medzi firmami a neziskovkami a od roku 2019 má na čele dvoch CEOs. Martina Kolesárová a Michal Kišša vysvetľujú, ako sa buduje silná organizácia v prostredí, kde vzájomná dôvera klesá a polarizácia rastie.
Občiansky sektor je pod silným tlakom. Čo je dnes pre organizácie najväčšie riziko?
Michal: V tomto premenlivom svete je to určite ohrozenie demokracie, čo priamo vplýva na to, ako veľmi bude občiansky sektor funkčný. Mnohé pomáhajúce neziskovky doslova suplujú štát tam, kde zlyháva, a ich podkopávanie veľmi oslabí spoločnosť. Organizácie, ktoré sa venujú napríklad boju proti korupcii alebo podpore právneho štátu, sú zas terčom útoku od politikov, ktorým vadí, že im pozerajú na prsty. Treba si ale uvedomiť, že my všetci na to máme plné právo, politici zastupujú občanov a občania aj prostredníctvom občianskych organizácií ich môžu kontrolovať.
Čo nakoniec rozhodne o tom, či sektor tlak ustojí?
Martina: V prvom rade to bude schopnosť sektora vzájomne spolupracovať a podporovať sa, schopnosť nachádzať možnosti, ako nahrádzať výpadky zdrojov a diverzifikovať ich. To zároveň vyžaduje schopnosť pozrieť sa na svoju prácu inak, vedieť ju predať, nachádzať nové spojenectvá napríklad s biznisom či médiami, ktoré môžu pomôcť budovať reputáciu aj hľadať nové modely financovania. Jednoducho povedané, premeniť tlak na príležitosť.
Ktoré z vašich aktivít teda najviac posilňujú odolnosť slovenskej spoločnosti?
Martina: Občiansku spoločnosť podporujeme už 28 rokov a výrazne pomáhame cez rozvoj sociálnych inovácií. Dobrým príkladom je náš projekt Impact Lab. Ten poskytuje neziskovkám finančnú aj nefinančnú podporu, aby profesionálne rástli a mohli prinášať riešenia na spoločenské problémy, ktorým čelíme. V Impact Labe na to využívame nástroje známe skôr zo startupovej komunity ako inkubátor pre menšie alebo začínajúce projekty a akcelerátor pre etablovanejšie organizácie. Sektoru pomáhame tiež na systémovej úrovni cez prípravu politík v spolupráci s verejnými inštitúciami. A do tretice – zároveň ovplyvňujeme aj donorské prostredie. Diverzifikáciu zdrojov pre neziskový sektor sa totiž snažíme posilňovať cez prácu s individuálnymi donormi, v ktorej sme, dovolím si tvrdiť, na Slovensku najďalej.
Michal: Na druhej strane prostredníctvom práce s firmami prepájame pomyselné bubliny, ktoré sa len zriedka vedia stretnúť. Či už je to jednoduché firemné dobrovoľníctvo, kedy chodia ľudia z firiem počas akcie Naše Mesto pomáhať do neziskoviek, vzdelávanie firiem v rámci združenia Business Leaders Forum alebo oceňovanie zodpovedného biznisu Via Bona Slovakia – tam všade sa snažíme o to, aby sa ľudia navzájom stretli, rozprávali, inšpirovali a nakoniec niečo dobré aj spoločne spravili. Lebo vždy je ľahšie niekoho vystrašiť niečím, čo nepozná. Ale ak sa ľudia navzájom spoznajú, je veľmi ťažké do nich zasiať strach a nenávisť, čo je aktuálne hlavná náplň časti politického spektra.
Čo je najväčšou bariérou pri vytváraní „mostov“ medzi sektormi a ako ich Nadácia Pontis pomáha prekonávať?
Martina: Na Slovensku žijeme v jednej z najpolarizovanejších spoločností v Európe. Máme veľké rezervy v tom, ako dobre a či vôbec sa dokážeme počúvať. Ako reakcia na tento fakt vzniklo podujatie Impact Summit, na ktorom každý rok otvoríme tému, ktorá práve rezonuje. Venovali sme sa tak už dôvere alebo odolnosti. Cieľom je hlavne prepájať ľudí z rôznych bublín, lebo bez spolupráce sa nikdy neposunieme vpred. Preto na summit cielene pozývame ľudí z liberálneho aj konzervatívneho spektra, z biznisu, organizácií aj verejnej správy. Vlani sme do podujatia zakomponovali kick off #nextgen programu pre mladých, lebo chceme počúvať, čo si myslia aj oni.
Vráťme sa ešte k práci s donormi. Aké sú aktuálne najväčšie trendy a výzvy v oblasti filantropie na Slovensku?
Martina: Vo všeobecnosti platí, že väčší individuálni darcovia a darkyne sa viac zaujímajú o komplexné témy, ktoré riešia príčiny problémov, často napríklad vo vzdelávaní, a venujú im dlhodobú pozornosť. Aktívni vo filantropii začínajú byť navyše aj mladší ľudia a ľudia v strednom veku, ktorým záleží na fungovaní spoločnosti a svoj úspech už posudzujú podľa iných kritérií ako iné generácie. Veľkou výzvou je, že väčšia časť filantropov a filantropiek stále o svojom pomáhaní veľmi nehovorí. Príklady zo zahraničia však ukazujú, že ak sa filantropické príbehy objavujú v médiách či na verejnosti, dokážu inšpirovať a motivovať ďalších. Obzvlášť, keď je pomoc prepojená s osobným príbehom darcu a má jasnú, strategickú podobu.
Okrem filantropov však spolupracujete aj s firmami. V čom u nás nastal v téme zodpovedného podnikania za posledných 20 rokov najväčší posun?
Michal: Zodpovedné podnikanie dnes už nie je len o filantropii a pomoci komunite, hoci tie sú samozrejme nesmierne dôležité. ESG je v súčasnosti niečo, čo pomáha firmám šetriť životné prostredie a zároveň náklady, zamerať sa na zamestnanectvo a zároveň zvyšovať lojalitu ľudí vo firme alebo nastaviť etické zásady a zároveň chrániť podnikanie pred korupciou a klientelizmom. V posledných rokoch sa mnohé z dobrovoľných nástrojov a záväzkov dostali do legislatívy, čo je fajn, hlavne pre veľké firmy s obrovským dopadom. Hovoríme najmä o povinnom ESG reportovaní, klimatických záväzkoch či pravidlách pre dodávateľské reťazce. Aj keď sa z nich trochu ustúpilo, niektoré veci tu s nami zostanú navždy. Lebo sú nevyhnutné pre udržateľný rozvoj.
Ako ale motivujete firmy, aby zodpovednosť nebrali len ako marketingový nástroj, ale aby ju integrovali do svojho podnikania a svojich vzťahov?
Michal: Ľudí vo firmách môžete motivovať len pomocou dôveryhodných príkladov. Napríklad, keď vidia, že pomáha ich CEO, kolegovia, keď vidia príklady dobrej praxe zodpovedného podnikania v iných firmách. Pravidelne preto vydávame aj odborné odporúčania na rôzne ESG témy, kde sa môžu učiť a inšpirovať. Pri udeľovaní ceny za zodpovedný biznis Via Bona Slovakia si dávame záležať na tom, aby sme ocenili naozaj dobré projekty, aktivity a pri hlavných cenách aj komplexný prístup k zodpovednému podnikaniu. Nie je to cena, ktorú dostane každý, kto sa prihlási, a stáva sa, že sa cena v niektorej kategórii neudelí. Na druhej strane, máme aj ročníky a kategórie, v ktorých je o víťaza veľmi tesný súboj.
Čo vás za posledné roky posunulo najviac vpred ako brand?
Martina: Neustále meniaci sa svet so sebou prináša veľký tlak zostať relevantní. Na to je však potrebná jasná vízia a stratégia, ktorá reflektuje zmeny v spoločnosti. Napríklad my chceme byť v témach, ktoré riešime – zodpovedné podnikanie, sociálne inovácie a filantropia – najlepší na Slovensku, sme v nich experti. Najviac nám ale, myslím, pomohlo aj to, že sa nebojíme ísť do odvážnych väčších produktov ako podujatie Impact Summit, či vlastný investičný dopadový fond, ale aj to, že naše hodnoty berieme vážne a verejne ich bránime. V ťažkých časoch sme nikdy neboli ticho.
Michal: Silná vízia a hodnotové ukotvenie sú základ. Aby boli zrozumiteľné aj navonok, chceli sme ich premietnuť do toho, ako značka vyzerá. Veľkým projektom bol pre nás preto redizajn, vďaka ktorému sa nám podarilo upratať 15 programových subbrandov pod jednu strechu. Programy sú teraz lepšie prepojené na hlavný brand Nadácie Pontis, ale každý je dostatočne výrazný aj samostatne. Za novou vizuálnou identitou stojí jedna z najlepších slovenských dizajnérok Mikina Dimunová.
Je model dvoch CEOs pre značku výhoda? Ako fungujete?
Martina: V čase, keď sme tento model predstavili a začali sme spoločne fungovať, to bolo na Slovensku unikátne, a teda pre značku to bolo potenciálne plus. V súčasnosti už vidíme viacero organizácií, ktoré takto fungujú. Treba však povedať, že tento model vie byť úspešný a udržateľný len vtedy, ak je pravidelne vyhodnocovaný, nasadenie trvá a je tam jasný ťah na bránku, ktorý má rovnaký smer a víziu. Výhodou je, ak sa talenty vzájomne dopĺňajú, a nie naopak.
Michal: Model dvoch CEOs má svoje výhody aj svoje nevýhody. V našom prípade máme aktivity tematicky rozdelené. Rôzne veci spolu konzultujeme a pomáhame si a ak je to potrebné, vieme sa zastúpiť. Pohľady dvoch rôznych ľudí na rovnaké problémy môžu byť pre riešenie prínosné, aj keď je proces často trochu dlhší. Ale myslím si, že naše výsledky za posledných 6 a pol roka spoločnej práce svedčia o tom, že nám to celkom ide. Každý z nás má svoje silnejšie a slabšie stránky a dobre sa dopĺňame.
Kto sú Martina Kolesárová a Michal Kišša
