Čo bolo impulzom pre vznik projektu Šport bez odpadu? Prečo ste sa v Nadácii Tipsport rozhodli riešiť práve environmentálnu stopu športu, nie je to typická téma pre športový segment?
Impulzom bolo naše dlhodobé zameranie na ochranu životného prostredia ako kritického problému našej planéty. V Nadácii Tipsport sa tejto téme venujeme systematicky a postupne sme začali uvedomovať, že športový priemysel má zásadný vplyv na životné prostredie, ale je to téma, ktorej sa na Slovensku ani v Česku nikto nevenuje. Preto sme oslovili odborníkov z INCIEN – Inštitútu cirkulárnej ekonomiky, s ktorými sme projekt nastavili. Dnes ho už tretí rok rozvíjame ako systematickú iniciatívu, ktorá prináša konkrétne odporúčania, merateľné dáta a reálne riešenia pre športové kluby a organizátorov podujatí.
Ako ste pri komunikácii tejto témy pracovali s greenwashingom? Pripomínali ste si, že musíte byť odborní a mať pre komunikáciu nepriestrelné dáta, nielen zostávať na úrovni emócií?
Greenwashing vnímam ako problém, s ktorým sa musia vysporiadať najmä výrobné firmy, ktorých činnosť má priamy negatívny vplyv na životné prostredie. Tento problém my riešiť nemusíme. Zvolili sme si tému, ktorá nesúvisí s primárnou činnosťou firmy, ktorej meno nadácia nesie. Chopili sme sa v podstate nepopulárnej témy, ale životne dôležitej pre každého z nás. Šport bez odpadu pokladám za pragmatický projekt s reálnym dopadom. Realizujeme odpadové analýzy priamo na štadiónoch. Kluby tak vidia, kde vzniká najväčší objem odpadu a aké riešenia dávajú zmysel. Prinášame klubom konkrétne analýzy a odporúčania a štartujeme ich záujem o udržateľné riešenia. Keď sa jednotlivé opatrenia – od prevencie vzniku odpadu, cez triedenie až po energetické úspory – prepoja, budú prinášať aj finančný efekt. To je pre kluby silný argument a zároveň aj ochrana pred greenwashingom.
V čom je podľa vás šport špecifickým prostredím z pohľadu odpadu a udržateľnosti?
Šport má veľký dopad na životné prostredie. Na jednom podujatí sa stretávajú tisíce ľudí, ktorí vytvárajú výraznú environmentálnu stopu – najmä v oblasti jednorazových obalov, dopravy či energetickej spotreby. So zhoršujúcou klímou sa zhoršujú aj podmienky pre šport, či už je to sucho, teplo, záplavy, nedostatok snehu. Takže šport má záujem na tom, aby sa tieto zmeny klímy nediali. Šport má zároveň pozitívny vplyv na ľudí a správanie fanúšikov. A to chceme využiť. Ak klub nastaví systém vratných pohárov, kvalitného triedenia alebo podporí využívanie MHD, fanúšik to prijíma ako nový štandard.
Čo konkrétne vám vyšlo z odpadovej analýzy? Čo vás najviac prekvapilo?
Realizovali sme viacero odpadových analýz naprieč rôznymi športmi. Ukázalo sa, že základným a v podstate najľahšie odstrániteľným problémom, ktorým predídeme vzniku odpadu, sú jednorazové plastové obaly, najmä nápojové poháre. Nahrádzame ich opakovane použiteľnými pohármi. Problém sú vstupné náklady, a práve tie my klubom radi pomôžeme zafinancovať tak, ako aj systém na triedenie odpadu, ktorý nevyhnutne na štadióne vznikne.
Ako na tieto dáta zareagovali kluby, vidíte u nich záujem postaviť sa k tejto téme zodpovedne?
Reakcie klubov sú pozitívne. Väčšina z nich sa aktívne chopila odporúčaní z analýz. Na štadiónoch pribudli vratné poháre, koše na triedený odpad, sušiče rúk namiesto papierových utierok či úspornejšie osvetlenie. Záujem evidujeme aj zo strany menších športových klubov. Pre tie sme vyhlásili grantovú výzvu, v rámci ktorej sme podporili 22 klubov celkovou sumou 40-tisíc eur. Vidíme, že téma udržateľnosti rezonuje naprieč profesionálnym aj amatérskym športom.
Aké odporúčania dávate klubom, aby zlepšili svoje nakladanie s odpadom?
Základom je prevencia vzniku odpadu. To znamená minimalizovať jednorázové produkty a uprednostniť opakovane použiteľné riešenia. Nasleduje kvalitné triedenie priamo na mieste vzniku odpadu, jasná komunikácia smerom k fanúšikom a postupné zavádzanie systémových opatrení vrátane bioodpadu tam, kde je to možné. Dôležité je, aby opatrenia tvorili ucelený systém – od logistiky, cez infraštruktúru až po komunikáciu.
Vidíte už aj prvé výsledky alebo prvé úspechy klubov, ktoré sa zapojili do vašej výzvy?
Ako ukážkový príklad môžeme uviesť spoluprácu s klubom AS Trenčín. Po zavedení systému vratných pohárov sa im podarilo zredukovať jednorázové plasty na štadióne o 89 %. Doplnili to triedením odpadu a ďalšími opatreniami, ktoré výrazne zlepšili celkové nakladanie s odpadmi. Podobný prístup zvolil aj MFK Skalica. Projekt postupne rozširujeme aj do hokejového prostredia – spolupracujeme s tipsportligovými klubmi Vlci Žilina a HK Dukla Trenčín. Postupne tak vytvárame model, ktorý je aplikovateľný naprieč športami.
Čo je finančne najnáročnejšie pri prechode na „zelenší štadión“?
Najvyššie investície si vyžadujú opatrenia týkajúce sa energií, narábania s vodou – modernizácia osvetlenia, zavlažovania, tvorby ľadovej plochy. Ide o kapitálovo náročné zásahy, ktoré však prinášajú dlhodobé úspory. Na všetko príde postupne čas.
Kde stále vidíte bariéry pri prechode na „zelené štadióny“?
Najčastejšou bariérou sú financie a personálne kapacity. Kluby sa logicky sústreďujú na športový výkon a nemajú často nikoho, kto by riešil udržateľnosť. Navyše, mnohé štadióny sú vo vlastníctve miest, čo si vyžaduje koordináciu medzi klubom a samosprávou, prípravu projektovej dokumentácie a dlhší schvaľovací proces pri opatreniach. Bariéry sú však aj emočné. Z prieskumov vieme, že 60% všetkých opatrení, ktoré treba podniknúť smerom voči nulovým emisiám, je behaviorálnych. Stačí zmeniť naše správanie. A to je výzva nielen pri zelených štadiónoch, ale v celej spoločnosti.
Dá sa udržateľnosť športových podujatí premeniť na konkurenčnú výhodu klubu – smerom k fanúšikom alebo k sponzorom?
Určite áno. Štadióny sa dnes posúvajú na vyššiu úroveň komfortu aj kultúry. Fanúšik vníma kvalitu prostredia – čistotu, systém triedenia či moderné riešenia. Udržateľnosť sa postupne stáva štandardom. Zároveň vidíme, že športové zväzy a medzinárodné organizácie čoraz viac tlačia na environmentálne kritériá, najmä pri medzinárodných súťažiach. Kluby, ktoré sa na tieto požiadavky pripravia včas, získavajú výhodu – reputačnú aj strategickú. Udržateľnosť tak nie je len otázkou zodpovednosti, ale aj budúcej konkurencieschopnosti.
