„Nehľadáme canneského leva, len víťaza Stratégií,“ zaznelo predtým, ako sme začali hodnotiť prvé tohtoročné kolo. V niektorých kategóriách to bola hračka a niekedy... povedzme, že nie.
Veľa prác bolo jednoducho príliš priemerných. Nie zlých. Len všedných. Posielame príliš veľa štandardu a to nikoho nepoteší. Smutní porotcovia im dajú nízku známku. Rozčúlení autori na ňu potom zazerajú so zvrašteným a prekvapení klienti so zdvihnutým obočím.
Príliš veľa priemeru kazí dojem a na konci dňa je to zlá reklama pre všetkých. Pritom vieme, ako sa vyvíjajú trendy, aká je úroveň aj konkurencia. Každá agentúra má medzi sebou kreatívcov, ktorí majú bohaté skúsenosti z hodnotenia domácich aj zahraničných festivalov.
Priemer je o. k. a robíme ho všetci. Ale chváliť sa ním len preto, aby bolo čo poslať, to asi nemusíme. Problém číslo dva. Prihlášky. Keď už ste sami seba presvedčili, že tá práca si tých pár bodov zaslúži, pomôžte jej aspoň kvalitnou prihláškou. Až príliš často sa stávalo, že sme pomedzi vatu hľadali a nenachádzali odpovede na základné otázky. Kde sa to využilo? Odkiaľ to zákazník zobral? Ako to fungovalo?
Bonus „nechám na porotcov“ asi netreba rozoberať. Mali by sme si viac vážiť to, čo robíme. Buďme na seba viac prísni, aby sme na seba mohli byť viac hrdí. Ukazujme to najlepšie, alebo aspoň to lepšie z našej práce a potešia sa všetci. Autori, porotcovia aj klienti. Na záver ďakujem celej štvrtej zmene za príjemné hodnotenie. 7 z 10.