Výborná a kultivovaná diskusia pri prácach tohto mesiaca priniesla rozdielne pohľady, ktoré majú na niektoré práce zadávatelia a agentúry. Ako zástupca zadávateľov vnímam neľahké biznis zadania a vážim si to, ak reklama robí to, čo robiť má – doručí posolstvo a zabalí to takým spôsobom, ktorý má pridanú komunikačnú hodnotu. Preto nielen mňa, ale aj ďalších zadávateľov oslovili práce, ktoré u agentúr až tak silno nebodovali.
Na novom Orangei sme ocenili hodnotovú komunikáciu, ktorej je v našom mediálnom priestore málo, sedí k značke, a ktorá sa cez ňu akoby znovunarodila v svojom počiatku, na ktorom bola vybudovaná. Uniqa sa mohla zdať obyčajná. Ak ste však rodič, ktorý čítava každý večer svojim deťom pred spaním knižku, totálne triafa insight, ktorému rozumiete.
Hyundai, ktorý zo svojej nevýhody výslovnosti názvu TUSCON spravil komunikačnú tému, ktorá pobavila. Alebo Kaufland, ktorému sa podarilo to, čo ničomu inému – rozosmiať nás.
Niekedy mám pocit, že zabúdame, na čo vlastne reklama je. Komunikačné šifry, ktoré druhá strana nerozlúšti alebo ich rozlúšti zle, sú zbytočné. Neflixové O2 a text TU DUM respektíve DPOH s vitrážovým vizuálom sú pre mňa toho príkladom. O vitráži sme diskutovali asi najdlhšie, ale to je na samostatný článok.
Každopádne v tomto prípade sme sa zhodli asi všetci, že toto nepomohlo asi vôbec nikomu. Mňa teší, že Index prosperity od našej Slovenskej sporiteľni si aj tu medzi porotcami našiel svojich fanúšikov.
Na záver len jedna myšlienka. Veľmi sa mi páči jedna definícia úlohy CRAFT ADVERTISINGu. Je to to, čo to bolo vždy, úlohou je pohnúť človekom. Nie je to len o tom, či sme vizuál „uštrikovali“ alebo sme v reklame použili najnovšiu technológiu alebo nezvyčajnú techniku. Reklama je remeslo a robiť ho dobre znamená v prvom rade hýbať ľuďmi. A to sa našťastie opäť niekoľkým prácam podarilo a ani nesúťažili v kategórii CRAFT.