Premiér Igor Matovič zdá sa, reálne uvažuje o novinách, ktoré by chcel spustiť do 90 dní. Novinami chce na pravidelnej mesačnej báze informovať ľudí o tom, na čo sa míňajú štátne peniaze a čo jednotlivé ministerstvá za posledný mesiac urobili.
Popri verejnoprávnej RTVS vznikne tak ďalšie médium, ktoré bude financované zo strany štátu za účelom sprostredkovania informácií o tom, čo sa za mesiac podarilo vytvoriť misterstvám.
Hospodárske noviny prerátali, že distribúcia 32-stranových novín v počte 2 milióny kusov pri cene 15 centov za výtlačok vyšla na 300-tisíc eur každý mesiac. A to bez ceny za tlačiareň či financovania ľudí, ktorí tieto noviny napíšu a pripravia.
Avšak nielen výdavky na túto aktivitu v tejto dobe sú otázne. Dôležité je, aby sa premiérovi podarilo ukočírovať obsah novín tak, aby to nebola propaganda úspechov vlády, ale reálne informovali o činnosti ministerstiev. A práve toto je pre viacerých sporné. Zuzana Petková z nadácie Zastavme korupciu si myslí, že vydávanie vládnych novín a ich zasielanie do schránok zaváňa štátnou propagandou. „Verím, že vláda tento svoj plán ešte prehodnotí. Neviem si predstaviť, že by sama o sebe informovala objektívne či dokonca s kritickým nadhľadom,“ povedala Petková pre Hospodárske noviny.
Myšlienku štátnych novín príliš nevíta, ale proti nim ani nie je líder Sme rodina Boris Kollár. On by toto nechal na novinárov a informovanosť o činnosti vlády a ministerstiev by "komunikoval inak" ako vládnymi novinami.
Keď už spomíname Borisa Kollára, ten sa v uplynulom týždni osobne zúčastnil zasadnutia Rady RTVS, ktorá reagovala na výčitku parlamentného výboru pre kultúru a médiá na čele s Kristiánom Čekovským (OĽaNO) o nehospodárnosti verejnoprávnej inštitúcie.
Boris Kollár na zasadnutí vyhlásil, že pokiaľ neprejde RTVS finančným auditom, nikto nebude verejnoprávnu inštitúciu na čele s Jaroslavom Rezníkom kriminalizovať. Predseda Národnej rady SR tiež pripomenul, že Rezníka do funkcie nevolil, a preto vie, že nie je jeho obľúbenec, ale ako opozičný politik sa do RTVS nikdy nemal problém dostať. Kollárovo vyjadrenie a vystúpenie v Rade RTVS zhodnotila ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) za "neštandardné", i keď na vyjadrenie názoru či návštevu rokovania Rady RTVS má podľa nej šéf národnej rady nárok.
Zdá sa, že sa nám tu rodí nový rozkol - Boris Kollár (Sme rodina) má iný názor na fungovanie RTVS ako parlamentný výbor pre kultúru a médiá - OĽaNO.
Na zasadnutí Rady RTVS sa opäť riešila nespokojnosť s publicistikou a spravodajstvom. Tentoraz bol na pretrase odchod šéfdramaturga relácií Občan za dverami a Reportéri, Richarda Bolješika. Ten bol nespokojný so zásahom do relácie od Hany Lyons, vedúcej Odboru televízneho spravodajstva a aktuálnej publicistiky. Nespokojnosť s fungovaním spravodajstva vyjadril aj Miroslav Frindt, ktorý zasa kritizoval šéfa televízneho spravodajstva Vahrama Chuguryana. Šéf RTVS Jaroslav Rezník sľúbil, že námietkami sa bude zaoberať a situáciu vyrieši.
Ani nie po dvoch dňoch prišiel s novým riešením. Hana Lyons odchádza z pozície, Miroslav Frindt už nie je tímlídrom a z RTVS odchádza aj Richard Bolješik. Reportéri majú novú šéfku Katarínu Začkovú a do RTVS mieri ďalšie známe meno z minulosti Nora Gubková.
RTVS bude čeliť v budúcnosti tlakom politikov, o tom niet pochýb. Súčasná koalícia na čele s ministerkou kultúry Natáliou Milanovou, bude mať túto inštitúciu v ostrom hľadáčiku, o tom naozaj niekt pochýb. Aj podľa tejto vlády treba zadefinovať, čo od verejnoprávnej televízie vlastne chceme, stanoviť jej úlohy a následne nastaviť financovanie. Na prvý pohľad to znie skvele, drobnou komplikáciou je, že s navlas rovnakou myšlienkou prišla zakaždým každá nová vládna moc. Ale to už citujem z príspevku Andreja Miklánka, ktorý kedysi pre STV pracoval, dnes pracuje pre súkromnú spoločnosť, ale stále v oblasti televízií. Vo svojom blogu sa zaoberá postavením RTVS v súčasnej dobe. Jednou z otázok, okrem financovania, ktorú si Miklánek kladie je, komu má vlastne RTVS dnes konkurovať?
"Voči komu má RTVS pri dnešnej ponuke televíznych kanálov vytvárať alternatívu? Voči skvelým dokumentárnym kanálov Viasat History, Spektrum, BBC Earth či Discovery? Voči približne desiatim športovým kanálom ponúkajúcim takmer všetko zo sveta športu, od Eurosporu cez Nova Sport až po Digisporty? Alebo voči 15-tim hudobným kanálom ponúkajúcim od Senzi so šlágrovou hudbou až po kanál Stingay Brava ponúkajúci priame prenosy z koncertov vážnej hudby? Alebo nebodaj voči Netflixu, ktorý to tu na Slovensku ešte ani poriadne nerozbalil, pričom všade, kde to už rozbalil, tak de facto kompletne zlikvidoval lineárne sledovanie tradičných vysielateľov?
Miklánek pripomína aj o to, že terajší generálny riaditeľ bol legitímne zvolený a má platný mandát. RTVS nie je podnik so 100 percentnou účasťou štátu, ale je to nezávislá inštitúcia. Nie je a nemôže byť podmienkou, aby sa aktuálny generálny riaditeľ zhodoval v pohľade na verejnoprávnosť s aktuálnou vládnou koalíciou. Práve naopak, v prípade BBC či ARD ZDF, dokonca aj ČT je pomerne frekventované, že aktuálny riaditeľ má inú krvnú skupinu ako vládna moc, ergo premiér alebo minister kultúry. Častokrát sú v pomerne ostrom spore. To sa v demokraciách z času na čas stáva. Čo sa však vo vyspelých demokraciách stáva menej, je to, že cestou účelovej zmeny legislatívy alebo účelových dôvodov sa riaditeľ s platným mandátom odvolá a nahradí iným, zrejme „nezávislejším“, že? Ak toto vládna moc spraví, tak vlastne každej nasledujúcej vládnej moci odkazuje, že pokojne môže spraviť to isté. Čo by znamenalo, že RTVS zostane tam, kde je dnes. A rovnako hlboko.